Strmeňov preklad piesní z Cisárskeho úradu pre poéziu pod jednotiacim názvom Kokinšú vyšiel vo vydavateľstve Petrus v roku 1998 s Rumánkovým doslovom. Rumánkov preklad vychádza zasa dnes ako posledné z troch diel samostatnej kolekcie.

Kvetom srdca predchádzali ľúbostné básne 6. dalajlámu Hlasy Lhasy, po nich nasledovali formou veľmi príbuzné štvorveršia Vlčí ruženec od Roberta Bielika. V oboch knihách sa nachádza až zarážajúce množstvo podobností a obe ilustroval autor Vlčieho ruženca .

Tridsaťjedenslabičná forma tanka, pochádzajúca spod hory Fudži, nabáda na čo najstručnejšie vyjadrenie bezprostredných pocitov. Ako vlastne vznikla táto predchodkyňa esemesky? Predstavme si Japonsko iné ako dnes, iné ako kedysi. Odmyslime si vôbec tú vžitú Krajinu vychádzajúceho slnka a gejší, kimon, samurajov. Vyhoďme si z hlavy aj pomalé čajové obrady a ostatné utkvelé predstavy. Všetko to príde až v neskorších dobách. Na scéne zostane len hŕstka básnikov. Kvitnúce sakury.

V tom čase spred tisíc rokov nebudú azda rušivo pôsobiť ani dlhoveké živočíchy zo zvitkov a loďky rybárov. Tí získavajú soľ zložitým varením morských rias v morskej vode a ich následným pálením. Kdesi v úzadí pri prístreškoch z tŕstia, učupených pod strmými úbočiami, môžeme tušiť roľníkov. Nepolihujú veru v tieni vŕb, opití slivkovým vínom. Za švíkmi šikmých záhonov príčinlivo vykutrávajú chutné zhrubnuté korienky čistca hľuznatého.

Osmoro ostrovov - tak sa ríša volala - malo kedysi za hlavné mesto Heian, na rozvalinách ktorého povstalo dnešné Kjóto. Stredisko krajiny zásobovalo kvalitnou pitnou vodou životodarné podzemné jazero. Ešte aj dnes tu potomkovia starobylých rodov rituálnym spôsobom čerpajú vodu z niekoľkých studní. Do dnešných dôb pretrvala aj tanka, ktorej kult sa odvinul od zvykového pravidla, keď milenec svojej milej vystavil po spoločne strávenej noci báseň ako doklad: list našich hodvábov, spojených a zasa rozdelených. Báseň bola akýmsi lyrickým vyvrcholením intímnej udalosti a k nosným témam popri láske patrili aj štyri ročné obdobia, cesty, stretnutia. Ich neodmysliteľnou súčasťou boli rozličné inotaje a slovné hry.

Veľmi vkusne popri kalambúroch pôsobí aj charakteristické prevesenie slov, ktoré umožňuje na ploche stručného, päť- či sedemslabičného verša prekvapiť radikálne posunutým významom. Starí japonskí básnici si zdobili hlavy halúzkami rozkvitnutých marhúľ ume a obdivovali dlhovekosť žeriavov a korytnačiek. Dozvuky ich poézie prevísajú v čase, sú dlhočizné ako nite vŕb. Šíria sa vo svojej ustavičnosti ako úponky klematisu. Pozdvihujú človeka celého, s jemu vlastnou tiažou.

V ríši ľudí sú mu oporou, presne tak ako v ríši tráv sú oporou tých najťažších stebiel kolienka bambusu.

Autor: JÁN LITVÁK