31 zápasov, televíznu totalitu lopty, nepredvídateľné športové príbehy, farebné kúsky majstrov.
Titul spred štyroch rokov obhajuje Francúzsko, nováčikom v elitnej spoločnosti je Lotyšsko.
Slovenský fanúšik si už zvykol na pocity nezainteresovaného v televíznych papučiach. Naposledy ho nadnášal pocit priameho účastníka počas majstrovstiev sveta v Taliansku 1990, kde exceloval Ľubomír Moravčík. Uznávaný špílmacher nedávno v drese rodnej Nitry symbolicky odkrivkal definitívne zo slovenskej scény.
Na európskej futbalovej mape Slovensko stále neznamená prakticky nič. Reprezentácia ani žiadny klub. Silný kontrast s hokejom.
Futbalisti sa zvyknú uchyľovať k modernej formulke, že všetko je zakliate v hlavách. Nemajú pravdu. Na to, aby sa mohli dopracovať k vytúženému úspechu, sebavedomiu, ktoré sa má stať štartérom lepších čias, majú stále dengľavé nohy. Atrofovaným svalom, zavzdušneným pľúcam a zanedbanej dynamickej technike by nepomohla ani Zidaneho hlava. Diagnóza nášho futbalu je vážna, choré nohy a hlavy nevedia nájsť životaschopné srdce.
Našinec je tak znovu odsúdený hľadať si náhradný obľúbený tím, svojho šampióna. Navyše aj v televíznom kresle bude naňho doliehať, že blúdi po kanáloch ako podnájomník. (ju)
