Vo všeobecnosti platí, že ľudia s najnižším stupňom ukončeného vzdelania majú najvyššie riziko života v chudobe. Naopak, vysokoškolské vzdelanie súvisí s oveľa nižším rizikom. "Zistenia ohľadne odborného a všeobecného stredoškolského vzdelania sú na druhej strane menej jednoznačné a závisia od špecifík jednotlivých vzdelávacích systémov," tvrdí Svetová banka. Na Slovensku majú napríklad ľudia so všeobecnou strednou školou väčšiu šancu upadnúť do chudoby ako absolventi úplných stredných odborných škôl. Na porovnanie v Poľsku je to naopak.

"To, že sme našli vzťah medzi chudobou a vzdelaním, nevyhnutne neznamená, že medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Rovnako tu môže existovať obrátená kauzalita - teda keď chudobní môžu do vzdelania investovať menej; alebo tam môže byť určitá tretia premenná, ktorá súvisí aj s nízkym vzdelaním aj s chudobou - napríklad menej vzdelané rodiny žijúce v hospodársky zaostalejších oblastiach," pripúšťa Svetová banka.

So vzdelaním je úzko spätá pozícia na trhu práce. Tá je tiež jednou z najdôležitejších príčin chudoby. "Domácnosti, na čele ktorých je nezamestnaná osoba, sú vystavené niekoľkokrát vyššiemu riziku chudoby ako tie, ktorých živiteľ pracuje alebo je dôchodca," píše sa v štúdii Svetovej banky. Kým spomedzi zamestnaných a dôchodcov žije pod hranicou chudoby 9, resp. 6 percent domácností, pri rodinách s nezamestnaným živiteľom je to 44,7 percenta.

Riziko spadnutia pod hranicu chudoby stúpa aj s počtom vyživovaných detí. "Obzvlášť rodiny s deťmi sú vystavené, ako sa zdá, oveľa vyššiemu riziku chudoby ako bezdetné rodiny. Rodiny s tromi a viac deťmi predstavujú napríklad iba 6,3 percenta obyvateľstva, ale tvoria až 18,1 percenta chudobných," vyčíslila Svetová banka. (tv)