BRATISLAVA - Slovensku patrí v úrovni ľudského rozvoja 40. miesto v celosvetovej tabuľke. Svetová banka označila životnú úroveň Slovákov ako všeobecne vysokú. S porovnateľnými štátmi však máme nelichotivé tretie miesto odzadu. Za nami sú len dve krajiny s transformujúcimi sa ekonomikami - Rusko a Lotyšsko.
"Na Slovensku existujú rodiny, ktorých životné podmienky sa nachádzajú pod hladinou prijateľného sociálneho minima," napísal tím analytikov Svetovej banky v najnovšej štúdii o Slovensku, ktorý sa opiera o čísla z rokov 1993 až 2001. Podľa spoločenských noriem tieto rodiny a jednotlivci žijú v chudobe.
Chudoba meraná hmotnou núdzou na Slovensku v posledných rokoch rastie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčíslilo, že vlani žilo pod hranicou životného minima, teda v hmotnej núdzi vyše 543-tisíc ľudí, čiže každý desiaty občan Slovenska. Ešte rok predtým žilo v hmotnej núdzi o takmer osemtisíc ľudí menej.
Hovorca ministerstva práce Martin Danko ponúka aj iné čísla, ktoré rezort považuje za jedny z ukazovateľov miery chudoby na Slovensku. "Počet poberateľov sociálnych dávok klesol vlani z vyše 319-tisíc na necelých 278-tisíc," povedal Danko s odvolaním sa na správu o sociálnej situácii obyvateľstva.
Chudoba na Slovensku má podľa Svetovej banky niekoľko dôvodov - nezamestnanosť, prinízke platy vzhľadom na potreby vyživovaných rodín, nedostatočná pracovná kvalifikácia alebo vzdelanie, zlý zdravotný stav, diskriminácia alebo sociálne odlúčenie. "Či už jedno, alebo druhé, všetky tieto rodiny sú ekonomicky alebo sociálne zbavené rovnakých slobodných činov, alebo výberu, ktoré využívajú tí, čo sú na tom lepšie," upozorňuje Svetová banka.
Hranicu životného minima si určuje každá krajina administratívne, preto sa v tabuľkách medzinárodného porovnávania miery chudoby častejšie používa tzv. absolútna miera chudoby. Tá vyjadruje percento ľudí, ktorí žijú z menej ako z 2,15 a zo 4,30 dolára na deň po prepočítaní cez paritu kúpnej sily, ktorá zjednocuje kúpnu silu dolára v každej krajine.
Hoci Slovensko má oveľa menší podiel ľudí žijúcich z menej ako 4,30 dolára na deň ako úspešné reformné krajiny Maďarsko, Estónsko či Poľsko, v porovnaní s nimi má dvakrát viac populácie žijúcej pod hranicou 2,15 dolára na deň. "Inými slovami, na Slovensku žije väčšia skupina ľudí na spodnej hranici príjmu, ktorí sú nemajetní v absolútnom zmysle. Zdá sa teda, že sa uprostred relatívne dobre žijúcej populácie nachádzajú ostrovy chudoby," mieni Svetová banka.
Miera absolútnej chudoby
krajina | rok | 2,15 dolára na osobu/deň | 4,15 dolára na osobu/deň |
Slovinsko | 1998 | 0,0 % | 0,7 % |
Česko | 1996 | 0,0 % | 0,8 % |
Chorvátsko | 1998 | 0,2 % | 4,0 % |
Poľsko | 1998 | 1,2 % | 18,4 % |
Maďarsko | 1997 | 1,3 % | 15,4 % |
Estónsko | 1998 | 2,1 % | 19,3 % |
Slovensko | 1996 | 2,6 % | 8,6 % |
Litva | 1999 | 3,1 % | 22,5 % |
Lotyšsko | 1998 | 6,6 % | 34,8 % |
Rusko | 1998 | 18,8 % | 50,3 % |
Pozn.: Percentá vyjadrujú podiel chudoby na populácii po prepočítaní cez paritu kúpnej sily.
Zdroj: Svetová banka
Riziko chudoby
pozícia živiteľa | chudoba v skupine |
zamestnaný | 9,0 % |
nezamestnaný | 44,7 % |
dôchodca | 6,0 % |
iné | 41,0 % |
Zdroj: Svetová banka