Ľudia sa učia papier nevyhadzovať, ale zbierať. Za štyri kilá dostanú jeden kotúč toaletného papiera. Stačí im zísť pred činžiak. FOTO PRE SME - KAROL HÖGER
papiera vymeniť za kotúčik toaletného.
S nápadom prišiel pred siedmimi rokmi Daniel Sagan zo Žiliny ešte ako vysokoškolák, ktorému záležalo na ochrane životného prostredia. V meste vtedy žiadna separácia odpadov pre domácnosti nefungovala. Zberne za papier ponúkali smiešne sumy a domácnosti ho väčšinou vyhadzovali.
Sagan začínal na najväčšom žilinskom sídlisku Vlčince. Ľudí vyzýval megafónom. "Postupne si zvykli, dnes nás už poznajú, keď na dverách nájdu leták alebo počujú megafón, už pred domami čakajú s pripravenými balíkmi," hovorí.
Postupne začali zbierať papier aj na ďalších žilinských sídliskách. Dnes avie pravidelne prichádzajú aj do Martina, Považskej Bystrice, Čadce, Kysuckého Nového Mesta, Bytče, Rajca, Banskej Bystrice, Zvolena, Liptovského Mikuláša, Popradu, Prešova a ďalších miest. V priemere ľudia môžu všetky druhy papiera okrem kartónu - noviny, časopisy, letáky, knihy, zošity - odovzdať 4- až 5-krát do roka.
Vyzbieraný papier sa odváža do žilinskej celulózky Tento. "Všetok premeníme na toaletný. Ľudí to motivuje, keď vidia, čo sa s 'ich' starým papierom stalo," hovorí marketingový riaditeľ celulózky Dalibor Kubiš. "Prináša to lepšie environmentálne povedomie obyvateľov, čo je aj pre našu firmu z dlhodobého hľadiska výhodné."
Vlani ľudia za 2240 ton starého papiera dostali 540 000 kotúčikov toaletného a 64 000 balíčkov hygienických vreckoviek. "Predtým som noviny vyhadzovala do koša," hovorí pani Mária Smolková zo Žiliny. Dnes je rada, že chráni lesy.
"Aj ten toaletný papier treba kupovať a takto ho mám zadarmo. Odkladať časopisy, čo mi nosí dcéra na prečítanie, ma nič nestojí, a letákov máme tiež každý deň plnú schránku," hovorí dôchodkyňa Helena Kováčová zo Žiliny. "Keby nechodili, papier doma vôbec nezbieram," hovorí 25-ročný Marek Kušnír.
Na reklamnom letáku Recyklačného fondu sa píše, že vyzbieraním 1000 ton starého papiera sa zachráni hektár storočného lesa.
BARBORA TANCEROVÁ