Režisér Emil Horváth sa s touto hrou prvýkrát stretol pred ôsmimi rokmi na Malej scéne Slovenského národného divadla v Bratislave. Nevstupuje však dvakrát do tej istej rieky.
"Už sa mi stalo, že som režíroval dvakrát jednu hru, no toto je teraz úplne iná hra. Pracujem s iným súborom, iné je aj výtvarné riešenie. Myslím, že princíp jednej hry sa nedá zopakovať. Zmena je vždy úplná. Je to ako keby som to predstavenie robil prvýkrát," hovorí hosťujúci režisér.
Napriek tomu, že aj Peter Turrini aj Wolfgang Amadeus Mozart sa inšpirovali Beaumarchaisovou hrou, tento zvolenský Figaro je úplne iný, nový. Gróf Almaviva síce zrušil právo pána stráviť prvú noc s nevestou, ale keď sa žení jeho sluha Figaro, svoje rozhodnutie by rád zmenil. Krásna Zuzanka sa tak stáva objektom intríg grófa a jeho pomocníka Bazila.
"Nemáme tu happyend, nášho Figara občas nechávame pritlačiť k múru, a nepodarí sa mu dostať z každej prefíkanej situácie. V hre je výrazne prítomný slovný aj situačný humor. Aj niektoré naozaj vážne situácie autor Peter Turrini rieši humorom, čo je divácky veľmi dôležité," myslí si Emil Horváth.
V tomto činohernom predstavení Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene dostal priestor aj tanec. "Má však výrazovú funkciu, je prirodzene zakomponovaný do tej-ktorej divadelnej situácie."
Figarov šialený deň, hra bez šťastného konca poskytuje aspoň posolstvo tvorcov. "Asi je to také moje náboženstvo, lebo vždy chcem, aby situácie neposkytovali jednoznačné riešenia. Je to vzdialené od života. Divákovi poskytneme umeleckú pravdu."
