Jaroslav Kyzlink (1973), dirigent, absolvoval brniansku Janáčkovu akadémiu múzických umení. Od roku 1992 pôsobil v Janáčkovej opere ako zbormajster, dirigent, v rokoch 2001 - 2003 ako šéfdirigent i umelecký šéf. Je hosťom Štátnej opery v Prahe i hosťujúcim dirigentom Národného divadla Praha. Spolupracuje s Moravskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Brno a ďalšími orchestrami, najmä pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel. Od 1. mája pôsobí ako šéfdirigent Opery SND v Bratislave. Na budúcu sezónu chystá hudobné naštudovanie Rusalky a Brittenovej opery Peter Grimes.
FOTO - SND
Mladý dirigent JAROSLAV KYZLINK prijal ponuku prvej slovenskej opernej scény ako výzvu. V Bratislave krátko po nástupe do novej funkcie už s orchestrom stihol naštudovať Händlovu operu Alcina, ktorá mala premiéru koncom minulého týždňa v rámci Medzinárodného festivalu hudobného divadla.
Na nové miesto ste nastúpili až v závere sezóny, do rozbehnutého vlaku. Budete niečo meniť, určovať nové pravidlá?
V závere sezóny som nastúpil preto, aby som sa mohol podieľať na prípravách tých ďalších. Mám rád vízie a koncepcie. Tvorbu dramaturgie, hracieho a skúškového plánu považujem za kľúčovú na fungovanie každého súboru. Žiadne nové pravidlá však určovať netreba. Vyžadujem iba jedno - profesionalitu.
So súborom ste naštudovali barokovú operu Alcina, ktorá v pôvodnej verzii trvá viac ako tri hodiny. Nie je to pre dnešného diváka veľa?
S režisérkou Zuzanou Gilhuus sme urobili niekoľko úprav. Krátili sme citlivo, aby sme nenarušili štruktúru diela a jeho hudobno-dramaturgické vyznenie. Podobným zmenám sa nebránil ani Händel, sám zvykol vo svojich operách a oratóriách škrtať.
Z čoho ste vychádzali pri naštudovaní opery?
Som zástancom takzvanej historicky poučenej interpretácie. Zámerne nehovorím autentickej, pretože v skutočnosti nikto nevie, ako sa vtedy hudba hrala. Sú iba dohady a písomné záznamy, ktorých sa držíme. Mám rád staré nástroje, ale pri zachovaní určitých praktík a zákonitostí sa baroková opera dá hrať aj na moderných nástrojoch.
Režisérka Zuzana Gilhuus je aj autorkou scény a kostýmov. Ako sa vám spolupracovalo?
Bola to šťastná voľba. Inscenácia je výtvarne riešená veľmi moderne, pritom rešpektuje obdobie, keď vznikla. Predstavenie má všetko, čo dobrá opera má mať - vášeň, lásku i smrť. Händel týmto vášniam dobre rozumel, všetko je obsiahnuté v hudbe.
Orchester ste zoštíhlili v duchu dobových zvyklostí?
Použili sme malé obsadenie a orchestrálnu jamu som nechal vyzdvihnúť. Diváci uvidia hráčov na pódiu, skoro tak, ako to bolo zvykom v barokovom divadle. Komorný orchester doplnili ešte čembalo a lutna - nástroje pre operný dom celkom neobvyklé. Nie je to však len otázka obsadenia, ale hlavne spôsobu hry. Pre súbor je takáto baroková opera akousi hygienou.
Premiérou opery Alcina sa v Bratislave začal prvý ročník Medzinárodného festivalu hudobného divadla. Jeden podobný festival tu však už existuje - Bratislavské hudobné slávnosti. Prečo ste sa rozhodli pre nový?
O novom festivale sa rozmýšľalo už pred mojím nástupom. Vzájomná konfrontácia je pre súbory veľmi potrebná. Pre divákov je zase prínosom, ak za jediný týždeň môžu vidieť diela, ktoré tu ešte nikdy nezazneli. A to v interpretácii, ktorá znesie tie najprísnejšie kritériá.
Vraví sa, že zrkadlom dirigenta je jeho orchester. Je to pravda?
Ambíciou každého dirigenta je, aby orchester hral čo najlepšie. Potenciál orchestra SND je veľmi veľký. Dúfam, že sa mi ho podarí plne využiť.
Leonard Bernstein povedal, že pri dirigovaní môže robiť veci, za ktoré by ho na ulici zatkli a posadili do väzenia. Akým dirigentom ste vy?
Ak by bol dirigent služobníkom vlastného egoizmu, mal by rýchlo skončiť. Každý profesionál musí dodržiavať určité zákonitosti. Aby celok fungoval, dá sa dosiahnuť rôznymi cestami. Nie som despota, nenútim hráčov či spevákov do niečoho, čo im neimponuje. Skôr im chcem pomôcť ukázať, čo v nich je. Samozrejme, pri dôslednom rešpektovaní zápisu.
Autor: DOBROSLAVA MEDVECOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
