nad reprezentáciou Talianska 1:0, ale titul nezískali.

"Pamätníci, čo stretnutie počúvali v rozhlase a potom čítali o ňom vo všetkých novinách, na tento deň nikdy nezabudnú," píšu autori knihy Svet deväťdesiatich minút. Nemýlia sa. Súdiac aspoň podľa telefonátu nášho čitateľa, ktorý nám slávny deň pripomenul a akoby mimochodom vysypal kompletnú finálovú zostavu: Plánička - Ženíšek, Čtyroký - Košťálek, Čambal, Krčil - Junek, Svoboda, Sobotka, Nejedlý, Puč.

Vo sfanatizovanej atmosfére, ktorej na intenzite pridala prítomnosť Benita Mussoliniho v hľadisku, pripúšťal švédsky rozhodca Eklind s pribúdajúcimi minútami čoraz tvrdšiu hru domáceho tímu. Vyústilo to do osudnej akcie osem minút pred koncom. Meazza odstrčil oboma rukami od lopty Ženíška, dostal sa k nej Orsi a z desiatich metrov prekonal famózneho Pláničku. V piatej minúte predĺženia strelili Taliani gól na 2:1, dokopaní a vyčerpaní hráči Československa už nenašli odpoveď. Svet ich vtedy označil za morálnych víťazov. Praha privítala zlatých chlapcov, ako ich prekrstil legendárny rozhlasový komentátor Josef Laufer, "naganovským" spôsobom. Cestu otvorených áut lemovalo v uliciach hlavného mesta pol milióna nadšených futbalových priaznivcov.

Medzi opory tímu patril bratislavský rodák Štefan Čambal, stredný záložník, neúnavný "dríč". Ale rovnako ho charakterizovala vynikajúca technika. Začínal v doraste I. ČsŠK, odkiaľ prešiel do Teplíc a neskôr do slávnej Slavie Praha. Na šampionáte odohral všetky štyri zápasy. (oš, čtk)