BRATISLAVA - Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu bola tematicky plytká, bez zmysluplnej diskusie a chýbala jej konfrontácia, ktorá by priniesla vzruch. Politické strany sa zamerali skôr na marketing, ako na svoje volebné programy. Vo svojej správe to píše organizácia MEMO '98, ktorá mesiac sledovala kampaň v elektronických médiách.
Podľa MEMO kampaň do značnej miery pripomínala tú pred referendom o vstupe do Európskej únie, len vláda tentoraz nevyčlenila žiadne peniaze na informačnú kampaň o význame volieb.
MEMO kritizuje, že úlohu verejnoprávnej televízie nahrádza súkromná. "Ako inak sa dá hodnotiť fakt, že televízne debaty medzi lídrami parlamentných strán u nás organizuje súkromná a nie verejnoprávna televízia. Tradíciou sa v STV stávajú aj výhovorky na diskriminačnú legislatívu, ktoré obnovujú spomienky na minulosť, keď sa vždy našlo množstvo dôvodov, prečo sa niečo nedá zorganizovať."
Najvýraznejšie z kandidujúcich strán a zároveň najkritickejšie médiá prezentovali SDKÚ. Najväčší priestor dostala v Markíze, v JOJ a rádiu Expres.
Z lídrov kandidátok si médiá všímali najviac Karola Fajnora z KSS - výrazne dominoval v Slovenskom rozhlase. Nasleduje Ivan Šimko z SF, ktorý najväčší priestor získal v TA 3, JOJ a rádiu Expres.
Téme volieb sa médiá výraznejšie venovali až v poslednom období - keď sa súhrnne stala druhou najčastejšou témou. V Markíze bola najzobrazovanejšou témou vôbec. Rádio Okey nevenovalo žiadnemu z kandidujúcich subjektov ani sekundu spravodajstva.
Za úbohú označil kampaň mediálny analytik Andrej Školkay. "Za slabú až nevýraznú kampaň sú vinní najmä samotní kandidáti, potom médiá. A z nich najmä STV." Lepšia ako STV bola podľa neho Markíza, hoci robila len kvíz, aké sú vedomosti kandidátov o Európskom parlamente, či skúšala ich jazykové znalosti. (hr)
