Víťaz Stanley Cupu v sezóne 2003/2004 Tampa Bay Ligtning. FOTO - ČTK/AP
Podľa toho, kto hovorí, vyzerá budúcnosť NHL po 15. septembri tohto roku dvojako: komisár ligy Gary Bettman tvrdí, že sa okolo rokovaní o novej kolektívnej zmluve robí zbytočne veľa rozruchu, diskusia pokračuje a nová sezóna bude včas pripravená na prvé buly. Hráčska asociácia ústami svojho prezidenta Boba Goodenowa zase hovorí, že isté je iba jedno: všetko je neisté vrátane začiatku novej sezóny. Tak či onak, faktom je, že NHL sa po desaťročnici rapídneho zvyšovania platov (z priemerného platu 558-tisíc dolárov v roku 1994 dosiahli tohto roku hráčske platy priemernú ročnú výšku 1,79 milióna) a znižovania televíznych a reklamných príjmov ocitla v situácii, keď treba podniknúť kroky na zásadnú prestavbu systému. Ide o to, ako to urobiť.
Podstatou je spor o platový strop
Kľúčovým bodom sporu je rozpor medzi návrhom vedenia ligy a majiteľov klubov nasadiť na klubové rozpočty platový strop približne vo výške tridsaťpäť miliónov dolárov ročne, teda zhruba na 50 percent z celkových príjmov NHL. Tomuto sa hráčska asociácia bráni s argumentom, že ak funguje princíp voľného trhu práce, nemali by sa platy umelo obmedzovať, navyše ak majitelia klubov majú údajne vyššie príjmy, než oficiálne priznávajú. Zástupcovia hráčov navyše tvrdia, že problém s výškou platov vytvorili sami majitelia klubov bezstarostným rozhadzovaním a že práve oni sú zodpovední za to, že za desať rokov sa priemerná platová hladina jedného klubu dostala z úrovne 14,3 milióna dolárov na dnešných 46 miliónov.
Je to pravda: keď majitelia New York Rangers ponúkli v roku 1997 Joeovi Sakicovi za tri roky 21 miliónov, došlo k prelomu, po ktorom sa každý majiteľ usiloval podpísať veľké hviezdy za akúkoľvek cenu. Posledným príkladom toho je Jágrových jedenásť miliónov ročne, ktoré dostal na pokyn majiteľa Washington Capitals Teda Leonsisa.
Nízky príjem z TV prenosov
Faktom je, že podľa oficiálnych údajov je podiel hráčskych platov z celkových príjmov ligy až 76 percent, čo je najviac zo všetkých profesionálnych športových líg v Severnej Amerike. Hokej však má pritom najmenší príjem z televíznych prenosov, čo je zásadná vec vo svete profi športu. Súvisí to zaiste s tým, že ani napriek úsiliu ligy expandovať do takých končín, kde síce o hokeji nič nevedia, ale sú tam peniaze (hlavne juh Spojených štátov), sa nepodarilo výraznejšie preraziť do pozornosti amerického publika.
Naopak, nový televízny kontrakt so spoločnosťou NBC sa uzavrel iba na dva roky a nepredpokladá pre NHL ráznejšie zdvihnutie príjmov, než to bolo v minulosti, keď sa ročný príjem klubov z televíznych práv pohyboval okolo štyroch miliónov dolárov. (Na porovnanie: ligové tímy profesionálneho futbalu NFL majú ročný príjem z televízie osemdesiat miliónov.) To znamená ďalší finančný rébus pre NHL, ktorá je najzávislejšou profiligou, čo sa týka príjmov zo vstupného. Menší príjem z televízie by sa mal premietnuť do vyššieho vstupného, ale súčasná priemerná cena vstupenky sa pohybuje na hranici 44 dolárov, teda takmer ako na basketbalovú NBA. To je už dosť vysoko, čo odrádza mnohých potenciálnych fanúšikov prísť na hokej, aj keď až osemnásť klubov sa za posledné desaťročie presťahovalo do nových moderných hál, v ktorých majú diváci úžasné pohodlie.
Dva kluby v pluse
Podľa údajov, NHL v tejto sezóne odhaduje svoju stratu na tristo miliónov dolárov. V súhrne to nie je lepšia situácia, než vlani, keď sa v strate ocitlo až dvadsať klubov. Zo zvyšného počtu desiatich však osem z nich (Atlanta, Ottawa, Nashville, San Jose, Florida, Anaheim, Carolina a Phoenix) nezaznamenalo zisk, ale iba nižšiu stratu, než v roku 2001. Iba dva kluby (Minnesota a Columbus) zaznamenali reálne vyššie príjmy, čo isteže súvisí hlavne v prípade Minnesoty s výbornou vlaňajšou sezónou, s ktorou sa tohtoročná nemôže ani porovnať. Tieto údaje sú do istej miery trochu paradoxné, ak vezmeme do úvahy, že viac než polovica klubov ligy zaznamenala oproti vlaňajšku vzrast priemernej návštevnosti (najviac v Phoenixe o 2240 divákov). Na druhej strane však poklesol počet divákov na tradičných hokejových trhoch (Chicago, Montreal, Pittsburgh, Dallas), teda tam, kde žije vysoká koncentrácia obyvateľstva so záujmom o hokej. Sú oprávnené obavy, že ak dôjde k dlhodobému zastaveniu ligy, súčasnú situáciu neprežije šesť až osem klubov.
Hokej je v mediálnom ústraní
Expanzívny koncept komisára Bettmana vyzeral v počiatkoch veľmi atraktívne, ale nielenže nepriniesol prielom na americkom športovom trhu (priemerný počet televíznych divákov pri prvých zápasoch tohtosezónneho finále Stanleyho pohára sa pohyboval na marginálnej hranici jedného milióna), ale masívne rozšírenie na tridsať klubov zredukovalo kvalitu hry. Aj v tejto sezóne sme boli svedkami mnohých zápasov, kde sa hralo priveľmi defenzívne. Znovu poklesol priemerný počet gólov na zápas, hoci sa liga usilovala zmeniť túto situáciu úpravami pravidiel (napríklad o brankárskom výstroji).
Ani jedno z mien súčasných hokejistov nie je v Amerike vo všeobecnom povedomí, ako napríklad mená basketbalistov Bryanta, O'Neala. V tomto smere žije hokej v mediálnom ústraní a ako to vyzerá, ešte si tam pár piatkov pobudne. A ak sa do 15. septembra nezrodí nová zmluva, zostane tam bohvie dokedy. NHL s vysokou pravdepodobnosťou na to nezahynie, ale že sa jej reputácia bude potom kriesiť pekne dlho, je isté.
Autor: Igor Otčenáš>(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
