"Škola ho veľmi nebavila, ale v športe bol vždy typický Cibák. Zdravý, ctižiadostivý. V hokeji je po otcovi, ľavák, konštruktívny center. Verím, že v budúcnosti dostane viac priestoru a prejaví sa aj v NHL ako strelec," hovorí pyšný otec Ivan Cibák o synovi Martinovi, čerstvom víťazovi Stanleyho pohára s tímom Tampy.
Pozoruhodnú športovú ságu obojživelníkov tuhého a kvapalného vodného skupenstva teda najnovšie preslávil 24-ročný hokejista Martin. Cibákovci by mohli mať v rodinnom erbe hokejku prekríženú s kajakárskym pádlom. Kým sa Martin rozhodol len pre hokejku, potykal si už v deviatich rokoch aj s kajakom. V základnej škole 4. apríla v Liptovskom Mikuláši sa stretával aj s neskorším olympijským víťazom Michalom Martikánom, ktorý bol o ročník starší a svojho času koketoval s hokejom. S Martikánom sedával v spoločnej lavici ďalší hokejista René Školiak. Martin Cibák žije po rozvode rodičov od roku 1990 s matkou Margitou a sestrami Petrou a Silviou - dvojčaťom.
Pred štyrmi rokmi zomrel Martinov starý otec Ondrej Cibák vo veku 74 rokov. Zakladateľ Medzinárodného tatranského slalomu na rieke Belá a jeho prvý víťaz v roku 1949 sa preslávil v zrelom veku ako staviteľ špičkových vodáckych areálov na celom svete. Do tajomstiev výroby lodí a vodáckej alchýmie ho zasvätil jeho o dvadsať rokov starší brat Juraj. Ondrej absolvoval svetový šampionát v roku 1953 v Merane ako štartujúci tréner vodákov.
Prvým výsledkom jeho dômyselného projektu bol kanál v rodnom L. Mikuláši, neskôr bol autorom olympijskej trate pre Barcelonu 1992 v Seu d Urgell, z jeho hlavy je aj Čunovský kanál pri Bratislave, ktorý mnohí považujú za najvydarenejší na svete. O rady ho požiadali aj stavitelia kanála pred OH v Sydney 2000.
Ondrejov syn Ivan (dnešný prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode) sa dokázal na vysokej úrovni najdlhšie venovať obom športom. Roky hrával hokej za Mikuláš a zároveň reprezentoval Československo vo vodnom slalome. Pod vedením trénera Júliusa Šuplera bol Ivan Cibák útočníkom víťaza (1989) vtedajšej I. slovenskej národnej hokejovej ligy, ktorý bojoval v kvalifikácii o postup do celoštátnej súťaže. Na sklonku hokejovej kariéry hrával aj v bývalej Juhoslávii. Ivan Cibák popri hokeji absolvoval tri svetové šampionáty vo vodnom slalome (1973 vo Švajčiarsku bol ešte ako junior), v roku 1975 v Skopje a v roku 1981 v Bale skončil na smoliarskych štvrtých miestach. Najviac ho však mrzí, že mu ušla účasť na olympiáde v Mníchove 1972. Vtedy splnil kvalifikačné predpoklady, no povedali mu, že je primladý (išlo mu na šestnásty rok).
Ivan Cibák je dobrovoľným funkcionárom. Spolu s bratom Petrom má príznačnú firmu - blízku vode. Z vymývateľného betónu vyrábajú dlaždice, kozuby, kvetináče. Jeho brat Peter, tiež bývalý hokejista i vodák, je reprezentačným trénerom pre úsek kajakárov. Pod ním pretekajú dvaja synovia Peter a Michal, ktorí tiež veľmi dobre korčuľujú.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ
