Autorka a scenáristka seriálov pre deti a o deťoch Markéta Zinnerová zabrúsila do iného žánru a spolu s režisérom a kameramanom F. A. Brabcom sa pokúsili o návrat dobrej českej kriminálky. Českí internetoví recenzenti hodnotili film ako pseudodetektívku, zufalý pokus o detektívny film, ktorý je veľmi nudný, Brabcovu neuveriteľnú exhibíciu a kameramanskú onaniu. Či majú pravdu, nech si zodpovie každý divák sám. Televíznym divákom stará česká kriminálka nechýba, rada Vacátko aj kontroverzný major Zeman sa na obrazovky pravidelne vracajú, a spolu s nimi celý rad zvučných mien polapiteľov zloduchov. Televízie ich nasadzujú tak často, že sa nemusíme báť, ak odhalenie vraha alebo motív odspíme - v priebehu týždňa možno uvedie ten istý diel iná televízna stanica. Tak, ako je to v prípade Perryho Masona či Jednotky spätného nasadenia.
Krimi seriály sú staré ako televízne vysielanie samo. Tak ako dnes vidíme mnohé remake úspešných starších televíznych filmov alebo komiksov v nových filmoch v kinách - Charlieho anjeli, Spiderman - tak aj tvorcovia v 50. rokoch oživili hrdinských komisárov a detektívov z rozhlasových hier na obrazovke televízora.
Nové médium dalo pátračom úplne iný rozmer. Niektoré televízne seriály boli spomienkou na rozhlasových hrdinov, niektoré dokonca bežali paralelne popri rádiovej verzii, napríklad Martin Kane, súkromné očko (1949 - 1954). Za päť rokov sa v ňom vystriedali traja herci v hlavnej postave Kana. Detektív sa uprostred filmu vždy zastavil v susednom obchode s tabakom, aby urobil reklamu na nejaký tabakový výrobok.
Ďalší seriál Muž proti zločinu (1949 - 1956), bol viac politicky korektný v modernom zmysle slova. Nielenže nerobil reklamu tabaku, nikdy ani nenosil zbraň.
Všetkých hrdinských detektívov, sudcov a právnikov však preskočil Perry Mason (1957 1966), najefektívnejší advokát svojich čias. V 270 častiach prinútil lotrov, aby sa vzdali a priznali si vinu priamo v súdnej sieni.
Policajti v akcii
Na televíznu obrazovku sa v roku 1951 dostali aj policajti. Seriál Dragnet (1951 - 1959) je jedným z najčastejšie citovaných v parodickom duchu. Lakonická veta Joa Fridaya "Len fakty, madam", bola jednou z prvých fráz, ktorá sa ujala mimo obrazovky.
Ku koncu päťdesiatych rokov prišla televízia ABC s novým receptom na úspech. Seriály 77 Sunset Strip (1958 - 1964), Bourbon Street Beat (1959 - 1960), alebo Hawaiian Eye boli hereckou partiou pre dvoch hlavných hrdinov. Vo všetkých odteraz účinkovali dvaja hlavní hrdinovia, jedno pekné dievča a jeden pajác, z ktorého si všetci strieľali.
Šesťdesiate roky sa na televíznych obrazovkách niesli v duchu, že všetky cesty vedú na Havaj. Ani 60. roky nezabudli na remake. Dávno pred slávnym filmom Mission: Impossible s Tomom Cruisom tu bol totiž rovnomenný špionážny seriál (1966 - 1973) a výzva do slúchadla: Vaša misia. Vaše rozhodnutie by malo byť: beriem ju.
V hlavnej úlohe mozog
Roky sedemdesiate. Prichádza inšpektor Columbo, ktorý z televíznej obrazovky tak skoro neodíde. O seriáloch z tohto obdobia mnoho policajtov zhodne tvrdí, že najrealistickejšie a najvernejšie vystihovali ich prácu.
Seriál Columbo (1971 - 1978) mal tri podstatné črty - vyzývavé príbehy s majstrovsky vykreslenými postavami, ktoré hrali známi herci, dôraz na to, ako inšpektor dolapí zloducha a nezanedbateľný bol aj výber detektíva - Petra Falka.
Na výraznom charaktere hlavného hrdinu stál ešte jeden krimiseriál, ktorý sa stal kultom. Derrick (1974 - 1998) bol z nemeckej televíznej produkcie a herec Horst Tappert má dodnes svojich priaznivcov, fankluby, aj kreslený film, v ktorom dabuje Stephena Derrika naozaj Horst Tappert.
Slnko, ženy, naháňačky
Osemdesiate roky sa vrátili k slnečným oddychovým havajským príbehom a do pozornosti sa začínajú dostávať aj ženy vyšetrovateľky, právničky či detektívne amatérky.
Pribudli nové policajné seriály, najznámejším je nablýskaný Miami Vice (1984 - 1989) s blýskavým úsmevom Dona Johnsona. Prelomové bolo prostredie, do ktorého seriál tvorcovia zasadili - rýchle tempo, nadupaná hudba, divoký sex a násilie. V dieloch seriálu Crime Story (1986 - 1988) hral ozajstný policajt, ktorý sa stal hercom. Volal sa Dennis Farina.
Od januára 1985 do novembra 1986 vysielala britská LWT seriál Dempsey a Makepeaceová, ktorý si získal popularitu aj mimo ostrovov. Makepeaceová je členkou SI-10, špeciálnej skupiny Scotland Yardu, ktorej pridelia kolegu Dempseyho, tvrďasa z newyorskej polície. Ich silná príťažlivosť vytvára popri akčných scénach, z ktorých najčastejšie zelenie šéf Spikings, napätie počas celého seriálu.
Ďalším z radu úspešných detektívov je Matlock (1986 - 1995) a jeho predstaviteľ Andy Griffith. Vysiela ho momentálne TV JOJ a svoju prácu robí tak trochu ako Perry Mason, na južanský spôsob.
Vymýšľať vraždy nestačí
Keď už pomaly dochádzali všetky nápady, objavil sa amatér. Prvá epizóda so spisovateľkou, amatérskou vyšetrovateľkou Jessicou Fletcherovou sa na obrazovke objavila 30. septembra 1984 pod názvom To je vražda, napísala (1984 - 1996). S 264 dielmi sa stala najdlhšie vysielaným krimiseriálom všetkých čias. „Jessica Fletcherová vedie!" rozplývajú sa filmoví teoretici.
S Jessicou vydržali tvorcovia dlho, ale otázka, kam povedú kroky krimiseriálov ďalej, visela vo vzduchu stále. Nakoniec bežia tie najlepšie krimiseriály, kde sa vyšetrovanie vrátilo do rúk profesionálnych policajtov, dodnes: Nineties: Law & Order (Právo a poriadok vysielané na Hallmarku), NYPD Blue (1993) a Homicide: Life on the Streets (1993).
Nachvíľu však pred nimi prešiel televíznou skúškou pozerateľnosti aj dnes už kultový seriál kultového režiséra Davida Lyncha Twin Peaks (1990 - 1991). Stačilo sa prehrýzť cez pocit, že miestami ani Lynch sám nevie, čo sa deje, a hneď ste si vyšetrovateľa FBI, agenta Dala Coopera a jeho: "Dajano, pište si", museli obľúbiť. Cooper celý seriál hľadá vraha mladého dievčaťa a prekliate dobrú šálku kávy - na poradí nezáleží. Zvláštnosťou je, že počas celého seriálu sa vyšetroval len jeden prípad.
Je pravda vo hviezdach?
Novým trendom, ktorý sa dostal do kriminálok, boli prvky sci-fi a mysterióznych javov. Na nich bol postavený seriál z roku 1993 Akty X s dvoma agentmi FBI, Mulderom a Scullyovou. Za nimi sa stali obľúbenými aj ďalšie riešenia vrážd a záhad, ktoré však boli viac ako kriminálne skôr mysteriózne. Obľube televízií sa však stále teší aj klasika. Medzi ňu patrí na Slovenskej televízii vysielaný seriál Diagnóza: vražda (1993) s Dickom Van Dykeom ako Dr. Markom Sloanom, čo je vlastne tiež amatér niečo ako Jessica Fletcherová bez písacieho stroja, ale so stetoskopom. V Nash Bridges (1996) sa Don Johnson pokúša obnoviť staré dobré Miami Vice s policajtmi aj naháňačkami. Na Markíze zase každú nedeľu pobaví logický, panfobický a smiešny Monk, ktorý nie je typickým policajtom, lebo o svoj odznak prišiel. Najnovšie teda riešia prípady všetky možné typy detektívov, ich najväčšou devízou je, keď sú aspoň trochu vtipní. Tak, aby sa zo sledovania krimipríbehov stalo niečo ako rodinné sledovanie sitkomov.
(dv, podľa: www.mysterynet.com)
Staňte sa Agathou Christie!
"Začni na začiatku," hovorí v knihe Lewisa Carrola Alica v krajine zázrakov srdcová kráľovná Alici, "a choď, kým neprídeš na koniec. Potom zastaň."
To isté radí spisovateľka a profesorka písania Sunnye Tiedemannová na stránke Writer on line tým, čo sa rozhodnú napísať svoje prvé dielo v žánri mystery (záhada), čo adekvátny slovenský preklad nemá, ale nazvime to kriminálkou alebo detektívkou. Po prvé: začnite s čítaním diel iných!
Mystery sa delí na dva základné druhy: profesionálne detektívky a amatérske detektívne príbehy. Delí sa aj podľa toho, kto prípad rieši a čo je dôležité. Riešiť ho môže súkromný detektív, amatérsky pátrač či polícia. Dielo môže byť klasickým "kto-to-bol", môže mať historickú zápletku alebo očakávanie - predtuchu niečoho hrozného. Na pamäti treba mať, či to má byť triler, pravdivý príbeh, alebo fikcia.
Všetko z toho sa vyznačuje vlastným, svojským jazykom, štýlom, konštrukciou príbehu a prezentovaním deja a postáv. Zásada pre tvorcov detektívky znie píšte, čo viete, čiže - píšte to, čo vás vzrušuje. Výskumy, údaje a fakty z nás všetkých robia expertov, ale príbehy ožijú len vtedy, ak aj sám autor je pohltený do deja.
Tí, čo by chceli začať písať detektívky, by si mali na porovnanie prečítať starú detektívku a súčasnú detektívku. Porovnať jazyk, metódy, akými sa vyšetruje, ako sa tvorí zápletka, podozriví, ako príde prekvapenie a rozlúštenie záhady.
V literárnom svete platí, že dobro víťazí nad zlom.
Príkladom policajnej detektívky je Sherlock Holmes. Klasikou medzi detektívkami, takzvaných "kto-to-bol", sú diela Dorothy Sayers. Agatha Christie sa radí k tradičným autorom na prvé miesto. Autori Mary Higgins Clarková a Dean Knootz sú majstri v detektívkach, ktoré vyvolávajú napäté očakávanie, čo sa stane. Z historických detektívok sa oplatí poznať diela Daphne Du Maurier. Hlavne, netreba zabúdať na humorne ladené detektívky!
Zápletka
Zápletka je najdôležitejšia. Je dokonale skonštruovaná a jediné, čo sa na nej dá predvídať, je, že je nepredvídateľná. Vlastne, zápletky sú dve - jedna hovorí, ako to vyzerá a že sa to skončí, a druhá - ako sa to naozaj skončí. Na skonštruovanie zápletky pomáha kresliť si diagram: akým problémom sa dej začne? Ako zareaguje postava? Čo je príčinou?
Dôležitý je bod zvratu, v ktorom sa dej zvrtne. Do diagramu si zakreslite os zápletky a časovú os. Do deja zabudujte menšie zápletky.
Urobte si zoznam postáv, ich úlohy a pozadie. Čo ich robí reálnymi? Prečo zaujali vašu pozornosť? Vymyslite motiváciu konania postáv, ktorá by vyplývala z deja a ich vlastné životné osudy. Ako spolu súvisia?
Pisateľova tajná skratka
Učiteľka písania radí adeptom detektívneho žánru niečo, čo ich naučí písať detektívky raz-dva. Americká metóda sa nazýva Iowa Workshop a postupuje sa takto: opíšte celú knihu autora, ktorú ste si vybrali. Opíšte ju od slova doslova. Kým to nepublikujete, žiadne autorské práva ste neporušili. Uvidíte, že sa naučíte toľko, čo by ste v živote netušili. Chvíľu to potrvá, preto opisujte radšej tenké knihy.
Písanie kníh je ťažká vec, naučiť sa, ako sa to robí, je ešte ťažšie. Stačí si však sadnúť a začať.
Kriminálny seriál Derrick sa nakrúcal neuveriteľne dlho, od roku 1974 do roku 1998 a bežal vo vyše sto rôznych krajinách.
Vrchný inšpektor mníchovskej polície Stephen Derrick (Horst Tappert) a jeho pomocník Harry Klein (Fritz Wepper) riešia vraždy skôr psychologickou metódou než akčnými prestrelkami a naháňačkami. Derrick sa s podozrivými aj so svedkami veľa rozpráva, aby prenikol do ich osobností. Nepotrebuje pištoľ, ale používa rozum a telefón.
Derrickova neotrasiteľnosť aj v nočných kluboch, kde medzi džínsovou dlhovlasou mládežou vynikal vo svojom starom obleku, vyniesla seriálu kultové postavenie. Podľa Derricka vznikol tento rok aj kreslený film Die Pflicht ruft (Povinnosť volá), v ktorom sa dabujú pôvodní herci. Autor nezabudol zdôrazniť typickú črtu - Stephenove ovisnuté vačky pod očami.
Top krimi filmy The Godfather (Krstný otec,1972) Osvietenci žánru Humphrey Bogart podľa filmovej databázy IMBD |
Divný Monk V časoch, keď žal inšpektor Columbo najväčší úspech, boli hlavní hrdinovia - detektívi a inšpektori - machri z iného dôvodu, než dnešní steroidoví akční americkí policajti. Tí nemajú po bojovej scéne na bielom tričku ani fľak, len si nasadia čiapku a bojujú ďalej. Taký Columbo alebo Derrick, to boli frajeri pre niečo iné. Nielenže nepotrebovali zbraň, namiesto ktorej používali mozog, ale ani jeden z nich nepredstavoval ideál krásy. Columbo v pokrčenom mastnom plášti a s divnými tikmi a zabiehajúcim okom, Derrick v nylonovom obleku, s nadváhou a hrubými okuliarmi, nebehali po točitých schodíkoch a strechách domov. Načo - ich umenie spočíva v inom. Čo je obsesívno-kompulzívna porucha? |
Moderná hra na morálku Aký je rozdiel medzi detektívkou a krimi? |
V roku 1990 začala americká televízia uvádzať detektívny seriál, ktorý navždy zmenil ponímanie žánru. Režisér David Lynch nakrútil Twin Peaks, seriál, ktorý prekročil všetky štandardy seriálov ako Miami Vice. Podľa neho im chýbala spontánnosť, mali predvídateľnú zápletku a hlúpe vizuálne spracovanie. Kto videl Twin Peaks, musí uznať, že autor nešetril na ničom, ani na zápletke. Existuje niekoľko verzií, kto bol vlastne vrahom.
Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ