V pondelok v noci zdvihol kapitán Tampa Bay Lightning Dave Andreychuk nad hlavu najcennejšiu klubovú hokejovú trofej na svete - Stanleyho pohár. Stalo sa tak prvý raz nielen v Andreychukovom hokejovom živote (čakal na túto chvíľu 22 sezón, presnejšie povedané 1759 zápasov, ktoré odohral v dresoch šiestich klubov), ale aj prvý raz v histórii hokejového klubu zo severozápadnej Floridy (v NHL klub pôsobí dvanásť sezón).
Blesky si túto trofej vybojovali v sedemzápasovej sérii proti Calgary Flames, o ktorej možno povedať, že bola hokejovo najkvalitnejšia, najvyrovnanejšia a najdramatickejšia za posledných päť - šesť sezón. A keďže zatiaľ nikto nevie, čo bude s NHL po 15. septembri tohto roku, možno zostane finálová séria v tomto zmysle natrvalo pamätnou.
O túto kvalitu sa pričinili rovnakým dielom obe mužstvá. Obe dokázali hokejovému svetu, ako sa dá na relatívnej periférii a s relatívne zauzdeným rozpočtom siahnuť na najvyššie méty. Že sa na samotný vrchol napokon dostalo iba jedno mužstvo, vyplýva z podstaty veci, ale aj zo súhry okolností a štipky šťastia. V tomto smere bola Tampa Bay Lightning o polkrok vpred, a to rozhodlo.
Blesky z Tampy dobyli Stanleyho pohár zaslúžene. Vyvrcholil tým jedinečný dvojročný vzostup mužstva, ktoré bolo dovtedy viac na posmech a odkladiskom pre hráčov druhej kvality, respektíve veteránov, ktorí už bažili väčšmi po floridskom teple ako hokejovom ľade. Vzostup sa udial pod taktovkou neznámeho trénera Johna Tortorellu. Po trinástich rokoch sa stal prvým americkým trénerom, ktorému sa podarilo doviesť klub NHL k najvyššej méte (naposledy to bol Bob Johnson s Pittsburgh Penguins v roku 1991). Tortorella postrehol, že má k dispozícii jadro výnimočne talentovaných hráčov, s ktorým treba citlivo pracovať a rovnako citlivo ho dopĺňať ďalšími vhodnými hráčskymi typmi. Nie každý tréner to dokáže, najmä ak musí čeliť rečiam skeptikov o vyhasínajúcich talentoch (prípad Brada Richardsa) alebo poloverejne konfrontovať reptanie hlavnej mladej hviezdy (prípad Vincenta Lecavaliera).
Tortorella to zvládol a pridal výnimočné veci navyše: vyhrabal z nánosov univerzitného hokeja diamant v podobe Martina St. Louisa, ktorého predtým (aký to paradox!) odmietli v Calgary, neváhal podpísať odpísaného útočníka Fedotenka z Philadelphie, dal životnú šancu hrať v základe Kubinovi a Chabibulinovi, doviedol do mužstva ostrieľaných kozákov Dingmana, Tima Taylora a hlavne Andreychuka a ako čerešničku navyše zobral počas tejto sezóny do tímu Darryla Sydora z Dallasu, ktorý prekonal všetky očakávania ako pilier obrany č. 1. Iba Cullimore, Clymer a Modin hrali v Tampe významnejšiu úlohu ešte pred príchodom Tortorellu, všetko ostatné je výsledkom jeho roboty.
V tomto zmysle sa dá povedať, že víťazstvo Tampy je aj výsledkom lepšieho koučovania tímu v kľúčových momentoch série. Príkladom nech je vývoj šiesteho zápasu, v ktorom chceli Flames pred domácim publikom doviesť sériu do víťazného konca. Vývoj zápasu však bol celkom opačný: Flames museli dvakrát doťahovať po úspešných strelách Brada Richardsa v presilovkách (v tomto smere sa opakovala situácia v rozhodujúcom siedmom zápase, kde padli zhodou okolností oba góly Tampy v presilovkách z hokejky jedného hráča, tentoraz Fedotenka). Pri oboch góloch Calgary bol na ľade Richardsov útok s Modinom a Stillmanom na krídlach. Vyzeralo to na chyby z vyčerpanosti, a tak Tortorella začal vážnejšie nasadzovať do hry štvrtú päťku Dingman - Cibák - Clymer, aby odľahčil na chvíľu náklad na pleciach hlavných hviezd. Bol to výborný ťah, lebo táto trojica nehrala vôbec na údržbu, ale rázne súpera pritlačila, takže nemal nielen možnosť skórovať, ale ani oddychovať. To bolo pre vývoj zápasu veľmi dôležité, súper nemal na to čím odpovedať. Napokon všetci traja odohrali v zápase nad desať minút čistého času, čo je na štvrtý útok nazvyčajne vysoká porcia ľadu.
Ako sme už naznačili, Tampa výborne zvládla aj presilovky, v čom bol tiež rozdiel od Calgary. Dva rozhodujúce zápasy blesky rozhodli v presilovkách, v ktorých to občas kombinovali ako Makarov - Larionov - Krutov za starých čias. Andreychuk dal dokonca sedem zo svojich štrnástich playoffových gólov v presilovkách.
Tampa vyhrala aj preto, lebo mala vyrovnanejší káder. Ako sa dala očakávať, Iginlov výpadok v šiestom a siedmom zápase (nevyslal na Chabibulina strelu viac ako sto minút súhrnného hracieho času!) nemal u Flames kto nahradiť, kým Lecavaliera (vo finálovej sérii vôbec neskóroval) nahradil Brad Richards, zaslúžene ocenený Conn Smythe Trophy ako najhodnotnejší hráč play off. Vynikajúco hrali však aj Chabibulin, Kubina, Sydor a Pratt vzadu a vpredu Fedotenko, Stillman a štyridsaťročný Andreychuk.
Calgary Flames podľahli tesne pred cieľom a o to ich bude prehra väčšmi bolieť. V kádri majú však popri Iginlovi a Kiprusoffovi skvelých hráčov, najmä mladých obrancov Regehra a Leopolda, ktorí v závere takmer neschádzali z ľadu. Ukázali sa ako spoľahlivé opory, na ktorých je možné ďalej stavať. Predstavujú tú istú novonastupujúcu generáciu špičkových hráčov NHL ako Lecavalier, Richards a St. Louis.
Autor: Igor Otčenáš>(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
