V poradí singlového rebríčka WTA sa nachádza najvyššie vo svojej kariére, k 5. novembru jej patrilo tridsiate siedme miesto.

O tom, ako sa stať wimbledonskou víťazkou, sme sa tentoraz porozprávali so ženou, ktorá to má „všetko na svedomí“ – s jej mamou a manažérkou v jednej osobe, s MARIANNOU HANTUCHOVOU.

Čo všetko musí rodina poznať, skúsiť a prispôsobiť svojmu dieťaťu, ak má talent a chuť skúsiť šťastie v športe ako profesionál?

Kedy začala vaša dcéra Daniela s tenisom?

„V šiestich rokoch.“

Je to podľa vás optimálny vek alebo to nie je pre úspešnú kariéru až také dôležité?

„Je to v podstate jedno – záleží na tom, odkedy to dieťa zaujme. Keď nútite troj–štvorročné dieťa hrať tenis a ono nemá záujem, je to, myslím, zbytočné. Začať veľmi neskoro však tiež nie je pre vrcholový šport najlepšie. Kedysi začínali deväť–desaťročné deti, dnes je to už neskoro. Je to však veľmi individuálne. V mladom veku je dobré, ak robí dieťa viac športov. Daniela hrávala aj basketbal a lyžovala.“

Bola tenisovým talentom už ako malá alebo sa vypracovala až časom?

„Asi bola talentom od začiatku. Vedela zopakovať všetko, čo sa jej ukázalo a povedalo.“

Kto sa komu prispôsoboval? Vy jej alebo sa prispôsobovala vášmu pracovnému programu Daniela?

„Samozrejme, celá rodina sa prispôsobovala Daniele. Keď sme zistili, že má talent, snažili sme sa jej pomáhať čo najviac. Zvyčajne trénovala aj na rodinnej dovolenke, oddych mala dva-tri dni.“

Koľko hodín denne trénovala ako desaťročná?

„Neviem to povedať presne, na svoj vek trénovala pomerne málo. Asi dve hodiny denne päťkrát do týždňa. V zime hodinu týždenne. Dnes už šesť–sedemročné deti trénujú každý deň, aj v zime.“

V akom veku začala trénovať individuálne, s osobným trénerom?

„Asi ako desaťročná, dlho trénovala v skupine. Individuálny tréning bol v tom čase iba doplnkom. Osobný tréner stál vtedy asi sedemdesiat až sto korún na hodinu. Dnes je to, samozrejme, viac, ale je to veľmi individuálne, nedá sa povedať ani presná suma.“

Mať dieťa, čo hrá tenis vrcholovo, je finančne náročné?

„Je. Všetko muselo ísť bokom, všetko sa dávalo na tenis. Na oblečenie, vybavenie, to bola jedna vec. Tréner ďalšia a ešte, samozrejme, peniaze na turnajové výjazdy. Pokiaľ nejde o oficiálny výjazd tenisového zväzu na majstrovstvá Európy alebo sveta či na niektoré vybrané turnaje, tak si individuálne turnaje hradí každý sám.“

Koľko stála tenisová sezóna v jej štrnástich rokoch?

„Okolo stotisíc korún.“

V tenise sa predsa točia veľké peniaze, vyzerá to tak, že hráči sú úžasne bohatí.

„Tie sumy sa uvádzajú pred zdanením, čiže treba dať dole viac ako tridsať percent. Finančne náročné sú, samozrejme, letenky, ubytovanie aj strava. Sú to naozaj veľmi vysoké čísla. Ak sa jej aj niečo podarí zarobiť, musí ešte splácať pôžičku, ktorú si musela zobrať, aby mohla výkonnostne rásť. Tak je to skutočne aj v Danielinom prípade.“

Stíhala popri tenise aj štúdium?

„U nej to šlo, pretože má okrem talentu na tenis aj talent na štúdium. Tento rok maturovala a nemala žiaden problém.“

(rom)