Z inscenácie Herkulove deti. FOTO - WIENER FESTWOCHEN
Festival Wiener Festwochen, niekoľkotýždňový významný rakúsky divadelný sviatok, je v plnom prúde. Po Viedni visia plagáty s gýčovitou horskou krajinkou a ironicky hlásajú: Bez Wiener Festwochen by to bolo také pekné. Napravo vychýlení Rakúšania sa naozaj majú prečo zlostiť. "Neškodné" umelecké podujatie sa medzičasom stalo razantnou politickou manifestáciou. V koncepcii intendanta Luca Bondyho, riaditeľky činohernej časti Marie Zimmermannovej a riaditeľa hudobnej časti Hansa Landesmanna sa tento rok po vlaňajšom zápase proti kráteniu dotácií bojuje ďalej. Tentoraz umeleckými prostriedkami.
Ťažiskovou politickou témou súčasného ročníka sa stala občianska vojna roku 1934. Do jedného z najzaujímavejších podujatí cyklu s názvom Február 1934 - Slovník mlčania sa zapojili študenti dvoch viedenských gymnázií, pravnuci aktérov krvavého stretnutia austrofašistov a sociálnych demokratov. Na základe archívneho výskumu, rozhovorov s pamätníkmi i vlastných skúseností pripravili divadelnú prezentáciu tejto doposiaľ obchádzanej kapitoly rakúskej histórie. Aj na Slovensku sa už všeličo pozametalo pod koberec rokov, aká šanca pre divadlo! Politický rozmer viedenského festivalu deklarujú aj mnohé ďalšie z 53 produkcií z 19 krajín. (Podrobný program je na www.festwochen.at.)
O téme terorizmu, ktorá sa objavila v inscenáciách viacerých účastníkov Wiener Festwochen, sme už informovali v prvom viedenskom vstupe. Divadlo dnešných čias sa jednoducho čoraz viac zaoberá angažovanými témami. Napadlo by vám napríklad urobiť inscenáciu o ropovodoch? Holanďana Jana Ritsemu a Slovinku Bojanu Cvejicovú vzrušil boj o novú transnacionálnu nadvládu nad ložiskami ropy a zemného plynu v Kaspickom mori. Uprostred divákov sa tí dvaja spolu s dvoma ďalšími viac-menej rozprávali o tomto probléme ("My sme v potrubiach!"), pričom svoje telá spájali s "telom" Kaspického mora, ktoré sa má stať lacným laboratóriom investícií západného kapitálu. Účelom takého divadla je podľa slov tvorcov destabilizácia, zmena a decentralizácia všeobecne zaužívaných názorov.
Veľkou témou tohtoročných Festwochen sa stali emigranti. Zhruba 40 miliónov ľudí je dnes na úteku pred vojnami, útlakom či biedou. Festwochen niektorých priviedli priamo zo známeho utečeneckého tábora Traiskirchen až k rečníckym pultom historickej sály rakúskeho parlamentu. Monumentálnu budovu v štýle gréckej akropoly postavili v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Klasické grécke formy a sochy mali mať podľa predstáv architekta Theophila von Hansena povznášajúci vplyv na zástupcov národa.
Na výdavkoch na "parlamentné zjednotenie šľachty a ľudu" sa nešetrilo. Aj Hitler sa vraj vydržal na parlament pozerať nekonečné hodiny. A práve tu sa najskôr diskutovalo s utečencami a zástupcami rôznych inštitúcií. Až v druhej časti večera sa začalo predstavenie, kde opäť účinkovali utečenci, tentoraz ako skupina hercov. Hrala sa Euripidova tragédia Herkulove deti z roku 430 pred naším letopočtom, príbeh potomkov slávneho hrdinu, ktorých nikde nechcú prijať z obavy pred hrozbami vládcu Mykén, kedysi Herkulovho vazala.
Posledné útočisko hľadajú v Aténach. Mimochodom, pred viedenským parlamentom stojí práve socha bohyne Athény. Kľúčom k pochopeniu inscenácie hviezdneho amerického režiséra Petera Sellarsa je teda jej lokalizácia, pamäť miesta, kde sa hrá. Aj vizuálna podoba je dôležitá: popri estetickej funkcii má poznávaciu úlohu. Týka sa to i kostýmov: utečenci sú v dnešnom civile, zástupkyne establishmentu v kostýmoch á la Condoleeza Riceová, nechýba fanatická moslimka v čadore (v originále babička Herkulovcov Alkmene), objavia sa uniformy aj vrece na hlave a oranžové nohavice, "odev", ktorý poznáme zo záberov týraných irackých väzňov.
Nad tým všetkým sedí v exotickom kroji na orientálnom koberci prehodenom cez rečnícky pult kazašská speváčka a v úlohe chóru komentuje a posúva dej. Jednu z hlavných postáv, Herkulovho priateľa a príbuzného Jolausa, hrá jeden z najznámejších českých emigrantov Jan Tříska.
V Sellarsovej koncepcii sa nerieši, kto sú good boys a kto bad boys. O čo teda ide? Najskôr o už spomínanú destabilizáciu, zmenu a decentralizáciu všeobecne zaužívaných názorov.
Autor: ANNA GRUSKOVÁ, Viedeň
