Helsinská olympiáda mala zvláštnu predohru. Sovietska výprava sa odmietla ubytovať spolu s reprezentantmi "prehnitého kapitalistického sveta" v olympijskej dedine Käpylä. Samozrejme, ihneď ju nasledovali satelitné krajiny východného bloku, medzi nimi ľudovodemokratické Československo. Organizátori im napochytro pripravili provizórne ubytovanie v študentskom internáte v Otaniemi.
"Kapitalistický svet" prijal hodenú rukavicu a aj sa tak správal. "Nás amerických atlétov poháňalo vpred to, čo sa dialo v ruskom tábore. V istom zmysle sa ich športovci stali našimi nepriateľmi. Zbožňovali sme pocit víťazstva nad nimi, museli sme ich poraziť. Pre každého z nás to bolo dominantné," spomína desaťbojár Robert Matthias v knihe Allena Guttmanna - Olympics: A History of the Modern Games. Matthias bol prvým viacbojárom histórie, ktorý vyhral hry olympiády dva razy za sebou.
Agresívnu Američanovu reakciu azda možno dobovo pochopiť. Autori zo socialistických krajín približujúci hry kreslili situáciu tragikomicky, mierumilovne a idylicky. "Večer sa premietali filmy, účinkoval Mojsejevov súbor, naši fučíkovci a iné tanečné skupiny z pokrokových krajín.
Hodnotné desaťminútovky a prehľady tlače dávali informácie. A tá bratská pospolitosť vytvárala radostnú náladu a bola optimistickou predzvesťou nastávajúcich bojov. Američania, ktorých sovietski druhovia vždy pohostili koláčmi a vodkou, radostne zisťovali: veď sme si všetci podobní!
Keď zazneli fanfáry víťazov v nedeľu druhý raz, stáli na stupňoch víťazov v hode diskom tri sovietske atlétky. Tak oslávili sovietski športovci v Helsinkách Deň fyzkultúry," píše František Kožík v knihe z roku 1953 o Zátopkovi Maratónsky víťaz. Vety pripomínajú sci-fi minulosti.
