Olympijská legendaNajlepší český športovec storočia Emil Zátopek (*19. 9. 1922 - Ý22. 11. 2000) bol povestným rozprávačom. Ústa sa mu nezastavili, súkal príbeh za príbeh so šarmom, ľudovou múdrosťou i potrebným miernym zveličením. V dobrom ho prezývali Švejk.
Jeho spomienka na istého politruka po tom, keď ho zverbovali v čase ministrovania generála Čepičku v roku 1948 do pražskej ATK (predchodca Dukly), je ako vystrihnutá zo Švandrlíkových Čiernych barónov: " Emilu, kurvafix, musíme se na to podívat bolševicky. Nic po tobě nechcu, jen běhej, sakra, abys vyhrál!"
Zátopkov život bol výslním, tmou i prítmím. V rokoch 1953 - 1969 bol členom Komunistickej strany Československa. Ihneď v noci okupácie Prahy vojskami Varšavskej zmluvy protestoval proti vpádu cudzích armád, stojac na ruskom tanku v plukovníckej uniforme. Predtým podpísal známu výzvu 2000 slov. Spolu s manželkou Danou odmietol ponuky emigrovať, ktoré dostal na olympiáde v Mexiku v októbri 1968. Po apríli 1969 ho vyhodili z armády, degradovali. Zobrali mu československú Cenu mieru.
Zátopek normalizačnej čistke neunikol. Oficiálne pracoval do roku 1975 ako robotník v národnom podniku Stavební geologie.
Slávneho atléta zachránilo renomé, ktoré mal v zahraničí. Napríklad na mníchovskú olympiádu 1972 cestoval iba preto, že v opačnom prípade by kancelár Spolkovej republiky Nemecko Willy Brandt odmietol návštevu ČSSR. Súdne konanie proti nemu za hanobenie republiky zastavili. Tlak zvonku napokon pohol vyššími miestami a trojnásobného najlepšieho športovca sveta (1949, 1951, 1952) "odložili" na nižšie úradnícke miesto v dokumentačnom oddelení Československého zväzu telesnej výchovy.
Zátopek zomrel po ťažkej chorobe, pri živote ho držal zmysel pre humor a dojemný 53-ročný vzťah prekrásnej lásky s manželkou Danou. Jeho olympijské "trojzlato", pri dnešnom atletickom programe zrejme nikto nezopakuje.
Zátopkova helsinská chronológia
Nedeľa 20. júla: Emil už v šiestom kole behu na 10 000 m unikol všetkým súperom, okrem svojho večného tieňa Francúza alžírskeho pôvodu Alaina Mimouna O'Kachu. Tomu ušiel kilometer pred cieľom a jasne zvíťazil.
Štvrtok 24. júla: Podľa odborníkov išlo o najdramatickejší beh na vytrvalostnej trati v histórii. Dlho sa držali pokope Belgičan Reiff, Angličania Pirie a Chataway, Nemec Schade a Mimoun. Zátopkov trhák pri vbiehaní do posledného kola "prežil" iba Mimoun. Finiš už nie. Poradie bolo totožné s desiatkou: 1. Zátopek, 2. Mimoun.
Nedeľa 27. júla: Zátopek bežal svoj prvý maratón v živote. Československý vytrvalec sa skôr obával, či nebude na túto trať príliš rýchly. Približne na 15. km sa spýtal vtedajšieho najlepšieho maratónca na svete Brita Petersa: Nikdy som ešte maratón nebežal, nemali by sme pridať? Vyčerpaný Angličan neodpovedal, Zátopek teda pridal. Do 20. km bežal so Švédom Jonssonom. Po piatich kilometroch mu prestal stačiť aj severan. Emil zvíťazil s dvaapolminútovým náskokom!
Celý týždeň: Zátopkovi hovoril celý svet: Česká lokomotíva. Fíni ho však povzbudzovali: Hive Satu, Peka, čiže Výborne, rozprávkový Peťo, čo je hrdina severských detí.
