Emil Zátopek na čele helsinského behu na 10 000 metrov. Hneď za ním beží Francúz Alain Mimoun, jeho večný tieň.
Hry XV. olympiády v Helsinkách spred päťdesiatich dvoch rokov považujú mnohí za najkrajšie a spolu so Sydney 2000 za najlepšie zorganizované. Po prvý raz sa na vrcholnom športovom sviatku zúčastnili reprezentanti Sovietskeho zväzu. Svetový šport týmto vstupom nesporne získal na výkonnostnej úrovni. V medailovej bilancii krajín, ktorá sa potom stala nezmyselne preceňovaným ukazovateľom vyspelosti režimov na Západe a Východe, síce ešte hladko zvíťazili Američania, ale Sovieti skončili hneď za nimi. Pretekári vodcovskej veľmoci krajín socialistického tábora ihneď naznačili nesmiernu silu v športovej gymnastike (Viktor Čukarin sa ziskom štyroch zlatých a dvoch strieborných stal najúspešnejším športovcom hier), vzpieraní, zápasení a ženskej atletike.
Oheň zapaľoval Paavo Nurmi
Napriek všetkému videli pohostinní severania skvelé športové predstavenia. Olympijský oheň zapálil azda najslávnejší Fín vôbec Paavo Nurmi, držiteľ deviatich zlatých a troch strieborných olympijských medailí z rokov 1920, 1924, 1928 (o niečo väčšiu zbierku 9-5-4 má iba ruská gymnastka Larisa Latyninová). Dnes má pred Olympijským štadiónom sochu. A práve na hrách 1952 videl slávny Fín pokračovateľa, ktorý vošiel do histórie fenomenálnym a neopakovateľným výkonom. Československý bežec Emil Zátopek zvíťazil v priebehu týždňa na troch vytrvalostných tratiach - 5000 m, 10 000 m a v maratóne. Jeho manželka Dana, ktorá sa narodila v ten istý deň ako Emil, vyhrala oštep hodinu po Zátopkovom triumfe na päť kilometrov.
Slovenská bilancia: zlato a bronz
V Helsinkách opäť vyhral slovenský boxer (v Londýne 1948 Július Torma). Vo váhe do 57 kg triumfoval vo finále nad Talianom Caprarim rodák z Kubry pri Trenčíne Ján Zachara (*27. augusta 1928). Bronz získal košický zápasník Mikuláš Athanasov.
Rozporuplnosť helsinskej olympiády, na ktorej prvý raz spustili aj medzi športovcov železnú oponu, mala potom mnoho pokračovaní. Československá spomienka na rok 1952 je prekrásna. Získali sme sedem zlatých, tri strieborné a tri bronzové medaily. Najviac v ére spoločného štátu.
OLYMPIJSKÉ ČÍSLA
Hry XIV. olympiády - Londýn 1948
Dátum konania: 19. júla - 3. augusta
Počet účastníkov: 4879, muži: 4516, ženy: 363
Krajiny: 69
Športy: 17
Počet disciplín: 151
PORADIE KRAJÍN PODĽA MEDAILÍ
Z S B
1. USA 40 19 17
2. ZSSR 22 30 19
3. Maďarsko 16 10 16
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI
Viktor Čukarin (ZSSR) gymnastika 4 2 0
Emil Zátopek (ČSR) atletika 3 0 0
Maria Gorochovská (ZSSR) gymnastika 2 5 0
Slávna československá bilancia
ZLATO
Zátopek (atletika) 3 5000 m, 10 000 m, maratón
Zátopková (atletika) 1 oštep
Zachara (box) 1 do 57 kg
Holeček (kanoistika) 1 singlkanoe na 1000 m
Mejta, Havlis, Jindra, Lusk, Koranda 1 štvorka s kormidelníkom - kormidelník (veslovanie)
STRIEBRO
Doležal (atletika) 1 chôdza na 50 km
Brzák-Felix, Kudrna (kanoistika) 1 deblkanoe 1000 m
Růžička (zápasenie) 1 grécko-rímsky štýl, nad 87 kg
Bronz
Věchtová-Bosáková, Chadimová, Rabasová, 1 súťaž družstiev Reichová (gymnastika)
Jindra (kanoistika) 1 singlkanoe na 10 000 m
Athanasov (zápasenie) 1 grécko-rímsky štýl do 67 kg