Martin Leitner so svoju dcérou Stellou pred Prezidentskou knižnicou Ronalda Reagana v Simi Valley v Kalifornii. TASR/EPA
Vo veku 93 rokov v sobotu vo svojej rezidencii v Los Angeles zomrel bývalý americký prezident Ronald Reagan. Príčinou smrti bol zápal pľúc, ktorý Reagan dostal v dôsledku Alzheimerovej choroby, ktorou trpel už desať rokov.
Iba v sobotu priniesli svetové médiá správu, že sa Reaganov zdravotný stav prudko zhoršuje a že mu zostávajú iba týždne života. Na znamenie smútku bola na Bielom dome vo Washingtone vlajka spustená na pol žrde.
Už v sobotu sa stovky ľudí zhromaždili pri pohrebnom ústave v Santa Monice a pri vchode do Reaganovej prezidentskej knižnice, kde kládli kytice a americké vlajky. Dnes a zajtra bude truhla vystavená v budove knižnice v údolí Simi na severe Los Angeles.
V stredu Reagana dopravia do Washingtonu do rotundy Kongresu. Samotný pohreb sa uskutoční v piatok vo washingtonskej Národnej katedrále. Ešte v ten deň bude telo dopravené späť do Kalifornie, kde Reagana pochovajú vedľa jeho knižnice v háji nad Tichým oceánom.
Na Reaganovom pohrebe sa pravdepodobne zúčastní mnoho svetových štátnikov. Zhodou okolností sa vo štvrtok v americkom štáte Georgia končí summit skupiny G 8 združujúcej sedem ekonomicky najvyspelejších krajín a Rusko.
Ronald Wilson Reagan sa narodil v roku 1911. Niekoľko rokov pracoval ako športový redaktor v rozhlase, v roku 1937 sa rozhodol pre herectvo a postupne nakrútil asi 50 filmov a stal sa jedným zo stelesnení hollywoodskeho klišé kovbojov a iných drsných, ale statočných chlapíkov. Do politiky vstúpil začiatkom 60. rokoch ešte ako prívrženec demokratov. V rokoch 1966 až 1974 bol guvernérom Kalifornie už za republikánov. Na čele Spojených štátov stál ako ich 40. prezident dve funkčné obdobia v rokoch 1981 až 1989. Bol najstarším prezidentom USA v čase získania funkcie.
V roku 1981 bol ťažko zranený pri atentáte, v roku 1994 oznámil, že trpí Alzheimerovou chorobou. Prežil aj aféru Irangate z roku 1986, keď vysvitlo, že USA tajne predali Iránu zbrane výmenou za prepustenie amerických rukojemníkov a časť takto získaných peňazí previedli na účty nikaragujských protikomunistických bojovníkov.
Neráta sa medzi veľkých politických stratégov a mysliteľov, svojím dôsledným a nekompromisným antikomunizmom však vyhral studenú vojnu a rozhodnej miere prispel k pádu východoeurópskych diktatúr. Jeho často kritizovaná podpora zbrojenia vrátane takzvaného programu hviezdnych vojen prinútila Sovietsky zväz na výdavky, ktoré ten ekonomicky ani politicky neuniesol. Zároveň obnovil vyjednávanie s Michailom Gorbačovom, novým lídrom "ríše zla", ako ju sám nazval, a podpísal s ním niekoľko dohôd.
Na obnovu hospodárstva znížil dane aj sociálne výdavky, zrušil veľa regulačných opatrení a prispel k stabilnému hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest. Na konci jeho vlády však musela ekonomika čeliť aj v dôsledku zbrojenia obrovskému deficitu rozpočtu.
(pm, čtk)
Povedali o ňom
Americký prezident George Bush : "Zanecháva po sebe národ, ktorý obnovil, a svet, ktorý pomáhal zachrániť."
Britský premiér Tony Blair : "Jeho vízie a spôsob viesť obnovili v jeho krajine sebadôveru národa a priniesli významné zmeny v americkej politike. V zahraničí... prispeli k ukončeniu studenej vojny."
Britská expremiérka Margaret Thatcherová : "Chýbať bude tiež miliónom mužov a žien, ktorým jeho politika umožnila život v slobode."
Francúzsky prezident Jacques Chirac : "Veľký politik, ktorý silou svojho presvedčenia a oddanosti demokracii zanechal hlbokú stopu v histórii." (čtk)
