Príslušník irackých šíitskych milícií sa pripravuje na boj v Kúfe, kde včera prebiehali zrážky medzi americkými vojakmi a militantmi. FOTO- REUTERS
Prvým náznakom bola práve nová rezolúcia. Mnohí si však ešte neboli úplne istí, a preto Francúzi, Rusi, Nemci a Číňania jej text s milým diplomatickým úsmevom roznosili.
Potom prišlo formovanie irackej dočasnej vlády. Správy z Bagdadu hlásili, že civilný správca Iraku Paul Bremer a Američania stále viac ustupujú vyslancovi OSN Lachdarovi Brahímímu a Iračanom. Najjasnejšie sa to prejavilo, keď sa v utorok stal prezidentom Ghazí Javar, ktorý nebol favoritom Washingtonu.
Posledným dôkazom je znovu rezolúcia. Američania a Briti text upravili. Nie je to klasický model postupného urezávania a ustupovania z neotrasiteľných pozícií. Washington teraz svetovému spoločenstvu ponúka niečo, čo by pred rokom a celkom určite ani pred mesiacom neprichádzalo do úvahy.
Nový text dokonca počíta s termínom odchodu amerických vojsk z Iraku. Naďalej tam síce nie je presný dátum, je tam však presný scenár, za akého by sa to malo stať: v momente, keď Iračania prijmú ústavu a v demokratických voľbách si zvolia riadnu vládu. K tomu by malo dôjsť na konci budúceho roka.
Francúzom a Číňanom to nestačí. Ešte pred týždňom sa diskutovalo, či majú Iračania mať po 30. júni, keď sa končí okupácia, úplnú suverenitu. Američania hovorili, že áno, ale v skutočnosti robili všetko pre to, aby ňou nebola. Mierne poistky si nechávajú aj teraz: jasne však hovoria, že hospodárstvo, polícia aj hranice budú pod kontrolou irackej vlády. Američania majú zasahovať iba do vojenských akcií, ktoré ohrozia bezpečnosť. Za normálnych okolností by to malo byť v záujme všetkých. Teraz sa však dokonca hovorí o tom, či môžu Iračania odmietnuť americkú akciu písomne, alebo stačí jednoducho povedať nie.
Nik pritom nevie odhadnúť, ako to bude v Iraku o rok vyzerať. Krajina môže dôjsť až k voľbám, ich výsledkom však pokojne môže byť občianska vojna. Kto bude potom rozhodovať, či Američania majú zasiahnuť, alebo nie?
Diplomati z OSN uznávajú, že Američania ponúkli takmer prijateľný návrh. Súčasne však hovoria, že dohoda sa dá čakať až na budúci týždeň, keď sa Bush vráti z Európy. Po sérii ústupkov by mohol na brehoch Normandie dostať od bývalých spojencov súhlas s plánom pre Irak.
Násilnosti v Iraku pokračujú
BAGDAD - Najmenej šesť mŕtvych a viac ako 40 zranených si včera vyžiadali pokračujúce násilnosti v rôznych častiach Iraku. Pri útoku v severnej časti Bagdadu prišli pri bombovom atentáte o život traja Iračania a 20 ľudí bolo zranených. V Kúfe v bojoch medzi americkými vojakmi a šíitskymi ozbrojencami zahynuli traja Iračania a 16 utrpelo zranenie. V sunnitskom meste Fallúdža útočníci napadli mínometmi policajnú stanicu a zabili jedného irackého civilistu. Medzi troma zranenými je jeden americký vojak. V Kúfe sa bojuje napriek rokovaniam o prímerí.
Predstavitelia šíitov stále rokujú o ukončení bojov. Jeden z posledných návrhov predpokladá, že ich duchovný vodca Muktada Sadr stiahne do 72 hodín svoje milície z Nadžafu, ktorý leží neďaleko Kúfy. Američania sa majú vzdialiť od tamojších svätýň, v ktorých sa bojovníci zhromažďujú. Sadrov spolupracovník povedal, že pre Sadra sú podmienky dohody neprijateľné.
V Iraku sú zrejme nové dve obete únosu. Ide o Egypťana a Turka a videozáznam zachytávajúci oboch mužov odvysielali včera arabské televízie al-Arabíja a al-Džazíra. Maskovaní muži v zábere oznámili, že unesených budú súdiť podľa islamského práva, a pohrozili, že ich zabijú, ak ich krajina neodsúdi americkú okupáciu Iraku. (čtk)