Fanny Blankersová-Koenová vyhrala šprintérsku stovku s jasnou prevahou pred Britkou Manleyovou a Austrálčankou Stricklandovou.

Čerstvá štvornásobná atletická olympijská víťazka (100 m, 200 m, 80 m prek., štafeta 4 x 100 m) vystúpila v pozlátenom kočiari. Kráľ jej pripol rytiersky rad prvého stupňa. Prvej žene v histórii Holandska. O päťdesiatjeden rokov vyhlásili všestrannú športovkyňu v Monte Carle v prítomnosti kniežacej rodiny za atlétku storočia.

Fanny Koenová bola vidieckym dievčaťom. V korčuliarskej krajine prepletenej umelými kanálmi, si obľúbila leto. Rýchlo sa naučila plávať, potom presedlala na gymnastiku. V roku 1935 ju nahovorili na bežecké preteky. Bez tréningu vyhrala osemstovku. Športový novinár, trojskokan Jan Blankers, mal o čom písať, neskôr koho trénovať a ľúbiť. Objavil atlétku storočia. V štyridsiatom sa za Blankersa vydala.

V roku 1941 sa Blankersovcom narodil syn Jean, o rok utvorila Holanďanka v Leidene svoj najuznávanejší spomedzi 21 svetových rekordov. V diaľke skočila 625 cm (vydržal 10 rokov a 5 mesiacov). V štyridsiatom šiestom priviedla na svet dievčatko Francinu. O zopár mesiacov mamička Fanny vyhrala na majstrovstvách Európy v Osle beh na 80 metrov prekážky. Súťažila v piatich disciplínach. Preteky skončila na pokraji vyčerpania.

Konzervatívne Holandsko o nórskom vystúpení svojej rodáčky vedelo. Namietalo - matka nemá čo športovať, ale starať sa o deti. Blankersová sa nikdy nepovažovala za protagonistku ženského športu. Vyhlásila: "Slovo emancipácia je mi cudzie." Nedodržiavala žiadnu extra životosprávu. Neskôr, keď sa novinári pýtali na názor slávnej atlétky na doping, Fanny sa usmievala: "Čo to je? V mojom období objavili penicilín a vitamíny. Pre mňa ním boli taniere hnedej fazule so slaninou, môjho najobľúbenejšieho jedla."

Fanny hravo stíhala všetky rodinné povinnosti (nikdy nemala slúžku či opatrovateľku detí) a šport. Atlétka by aj podľahla hlasu ľudu, ibaže manžel bol proti. Vedel, že na olympiáde v Londýne 1948 prídu veľké chvíle manželky. Začala trénovať trikrát do týždňa lietajúc medzi holandským domovom a britskou metropolou s lepšími možnosťami prípravy.

Blankersová-Koenová splnila manželovu predolympijskú prognózu do bodky - vyhrala behy na 100 m (čas 11,2 bol svetový rekord), 200 m a 80 m prekážky, v štafete 4 x 100 m. Časový rozvrh jej nedovolil štartovať v diaľke a výške, v ktorých bola tiež svetovou rekordérkou.

Po olympiáde sa z často kritizovanej matky stala slávna mamička. Holanďania, ktorých považujú za "suchárov", jej na znak úcty (vraj, aby sa toľko nenabehala) kúpili "národné vozidlo" - bicykel. Noviny ju nenazvali inak, než s obdivným prívlastkom "lietajúca domáca pani".