Empire stadium vo Wembley, na ktorom sa uskutočnili Hry XIV. olympiády. V tejto podobe ho už nikdy neuvidíme. Momentálne ho kompletne rekonštruujú, hotový má byť v roku 2006.
Novodobé olympiády sa narodili do zlých časov, hoci obnoviteľ antickej myšlienky barón Pierre de Coubertin nemohol na sklonku XIX. storočia tušiť, čo svet v ďalšom období čaká. Londýnske Hry XIV. olympiády sa uskutočnili v roku 1948 v opojení víťazstva dobra nad zlom v najstrašnejšom krvavom konflikte v dejinách ľudstva. Použili sme rozprávkovú terminológiu, ale až také idilické to nebolo. V čase druhých OH v britskej metropole bol už známy pojem železnej opony. Vyslovil ho Winston Churchill v americkom Fultone v štáte Missourri v marci 1946, ale svet vtedy ešte dosť dobre nechápal, o čo ide.
Olympijské hnutie potom v období rozdeleného sveta, v časoch studenej vojny, prekonalo ešte ťažšie časy ako v polstoročí poznačenom dvoma svetovými požiarmi. Takmer ich neprežilo. Objavilo sa súperenie dvoch systémov, nadnášania športových úspechov najmä v socialistických krajinách ako dôkazu dejinnej prednosti systému.
Hry na štadióne Wembley
Po vojne sa začala éra slovenských zlatých medailistov. Hneď v Londýne, kde rodák z Budapešti, maďarský repatriant Július Torma boxujúci za Baťovany (dnešné Partizánske) vyhral vo welterovej hmotnosti (do 67 kg) a vyhlásili ho za najtechnickejšieho borca turnaja.
Londýn si počas druhej svetovej vojny v bitke o Britániu užil bombardovania vyše práva. Rakety V 1 a V 2 zdemolovali Coventry, zasiahli Buckhinghamský palác, ale napodiv športoviská zostali neporušené. Práve tento moment rozhodol, že Hry XIV. olympiády pridelili po druhý raz britskej metropole (prvýkrát v roku 1908).
Mesto na Temži sa od roku 1923 pýšilo športovým svätostánkom vo Wembley s empírovými dvojvežičkami a kapacitou pre 80-tisíc divákov. Hrala na ňom iba anglická futbalová reprezentácia, pred zrakmi kráľovských rodín nastupovali klubové tímy zásadne len na finále FA cupu. Pravda, pravidelne slúžil dostihom chrtov. Prispôsobiť túto dráhu atletickým potrebám robilo Angličanom vážne starosti.
Zátopkovi chýbal na 5 km k prvenstvu krok
Organizátori nestihli postaviť olympijskú dedinu, inak boli športoviská perfektné. V programe boli naposledy umelecké súťaže (oficiálne medaily sa za ne neudeľovali), v náplni hier boli už len tradičné športy. Exotiky typu raquette, pólo na koňoch, lacrosse, jeu de la paume už dávnejšie vypadli.
Prvý raz sa najjagavejšou hviezdou olympijských hier stala žena. Holanďanka Fanny Blankersová-Koenová vyhrala štyri zlaté atletické medaily (80 m prek., 100 a 200 m, štafeta 4 x 100 m). A to jej program neumožnil súťažiť v skoku do diaľky a výšky, v ktorých tiež patrila k absolútnej svetovej špičke.
Na škvare vo Wembley sa rozbiehal do športových dejín Emil Zátopek, česká lokomotíva, famózny vytrvalec, ktorý dosiahol o štyri roky v Helsinkách nedostižný triumf - zvíťazil na 5, 10 km i v maratóne. V Londýne vyhral desiatku suverénnym spôsobom. Päť kilometrov sa bežalo v hustom daždi. Vbiehajúc do posledného kola rodák z Kopřivnice (*19. 9. 1922 - 22. 11. 2000) začal likvidovať šesťdesiatmetrovú stratu na Belgičana Gastona Reifa. Čech prehral o slabé dve desatiny, ešte meter a je prvý. Zlato pre Česko-Slovensko získalo družstvo gymnastiek. Z triumfu sa dievčatá netešili, bol tragickým príbehom.
OLYMPIJSKÉ ČÍSLA
Hry XIV. olympiády - Londýn 1948
Dátum konania: 29. júla - 14. augusta
Počet účastníkov: 4064, muži: 3672, ženy: 392
Krajiny: 59
Športy: 17
Počet disciplín: 137
PORADIE KRAJÍN PODĽA MEDAILÍ
Z S B
USA 38 27 19
Švédsko 16 11 17
Francúzsko 10 6 13
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI
Fanny Blankersová-Koenová (Holandsko) atletika 4 0 0
Viekko Huhtanen (Fínsko) gymnastika 3 1 1
Paavo Aaltonen (Fínsko) gymnastika 3 0 1
Najúspešnejší boli kanoisti
V Londýne, tak ako v Berlíne 1936, boli z našich najúspešnejší kanoisti. Jan Felix-Brzák s novým partnerom Bohumilom Kudrnom obhájil predvojnové zlato (na 1000 m), čo bola úplná rarita. Súťaž singlistov vyhral na tisícke Josef Holeček a na 10 000 m debl Václav Havel - Jiří Pecka.
Zo Slovákov hrali v basketbalom tíme traja Slováci (Jozef Kalina, Josef Křepela a Zoltán Krenický). Česko-Slovensko skončilo siedme, druhé z Európy (za Francúzmi). Kajakár Ján Matocha skončil na 10 km deviaty.
Zlato in memoriam pre Elišku Misákovú
Česko-Slovensko vyslalo do Londýna deväť gymnastiek, aby sa pokúsili o zlato, ktoré im pred vojnou v Berlíne 1936 zobrali rozhodcovia. Museli predsa zvíťaziť Nemky. Cieľ sa našej osmičke vydaril, kolektív v zložení Zdenka Honsová, Miloslava Misáková, Věra Růžičková, Božena Srncová, Milana Müllerová, Zdenka Verimirovská, Olga Šilhanová a Marie Kovářová s prehľadom zdolal Maďarky i Američanky.
Naše po pretekoch plakali ako malé dievčatká. Tridsaťdvaročnú Elišku Misákovú (12. 10. 1926 Kojetice pri Třebíči - 14. 8. 1948 Londýn) hospitalizovali hneď po príchode do Anglicka. Žiaľ, potvrdilo sa podozrenie na detskú obrnu. Lekár našej výpravy Zdeněk Hornof sedel pri Eliške deň i noc, daroval jej krv. Všetko márne. Mladá gymnastka zomrela presne v deň, keď jej kamarátky získali zlato. O najväčej tragédii sa dozvedeli krátko pred nástupom na poslednú skladbu s kužeľmi. Dokončili ju senzačne, so slzami v očiach. Medzinárodný olympijský výbor udelil Eliške Misákovej čestnú zlatú medailu in memoriam.
