Šoty strán kandidujúcich do Európskeho parlamentu v obchodoch s elektronikou.
FOTO - ČTK
Podľa Gallupovho ústavu dostanú budúci týždeň na frak sociálni demokrati, ktorí vládnu v Česku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Británii a Litve a pravicové strany, ktoré sú pri moci na Slovensku, vo Francúzsku, v Portugalsku, Holandsku a Estónsku.
Nie únia, neschopnosť vlád
Minimálne v jedenástich členských štátoch únie sa tak pred eurovoľbami nebude hovoriť o európskej, ale o národnej politike. V predvolebnej kampani sa nehovorí o fungovaní 25-člennej únie, o texte budúcej európskej ústavy či právomociach europarlamentu. Diskutovať sa bude o Iraku, vplyvoch sociálnych reforiem a neschopných vládach.
Typickým príkladom je najväčšia členská krajina Nemecko, kde budú eurovoľby iba dôležitým vnútropolitickým testom dva roky pred parlamentnými voľbami. Vládni sociálni demokrati sa preto chcú zviezť na protiamerickej vlne a hovoriť o Iraku, s ktorým vyhrali posledné parlamentné voľby. Opoziční kresťanskí demokrati budú zasa kritizovať vládne reformy, aby vyťažili z nespokojnosti, ktorá dnes v Nemecku vládne.
Ešte výrečnejšia je pozícia poľského Zväzu demokratickej ľavice, ktorý v posledných parlamentných voľbách získal 44 percent. Podľa prieskumu Gallupovho ústavu by teraz mal len tesne prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do europarlamentu. Aj v tomto prípade pôjde o účet za vládnu politiku.
Nízka účasť
Mnohí z voličov budú proti politike vládnych strán protestovať neúčasťou na volebnom akte. Aj preto bude účasť v júnových eurovoľbách zrejme najnižšia v doterajšej histórii Európskeho parlamentu. Kým v prvých priamych voľbách v roku 1979 volilo europoslancov 63 percent obyvateľov únie, v posledných voľbách v roku 1999 to bolo už len 49,8 percenta voličov. Prognózy na voľby, ktoré budú od 10. do 13. júna, hovoria o 45 percentách.
Účasť v nových členských krajinách bude podľa očakávaní ešte o niečo nižšia, a to napriek tomu, že Slováci, Česi či Poliaci budú voliť prvý raz.
Väčšina z nich nevie, ako Európsky parlament funguje, že jeho právomoci sú stále väčšie, rovnako ako aj znechutenie z narastajúcej byrokracie v ňom.
S nízkou účasťou súvisí aj ďalší znepokojujúci moment: k volebným urnám prídu skôr nespokojenci, čo môže podľa analytikov posilniť euroskeptické či krajne pravicové strany. Potvrdzuje to aj možný úspech poľskej populistickej a protieurópskej Sebaobrany Andrzeja Leppera, ktorá by sa podľa prieskumu Gallupovho ústavu s 18 percentami hlasov stala v europarlamente treťou najsilnejšou poľskou stranou.
Nemecko: len jedny zo 14 volieb
Pre nemecké politické strany sú voľby do Európskeho parlamentu len jednými zo série 14 tohtoročných volieb. V rovnaký deň budú navyše voľby v spolkovej krajine Durínsko a komunálne voľby v šiestich spolkových krajinách. Pre kandidátov a politické strany sa tak eurovoľby stávajú len dôležitým testom voličských nálad dva roky pred parlamentnými voľbami.
Rebríček tém je podľa sociológov nasledujúci: Irak, reformy kancelára Gerharda Schrödera a vstup Turecka do Európskej únie, ktorý bude mobilizovať najpočetnejšiu menšinu v tejto krajine.
Témam zodpovedá aj prieskum Gallupovho ústavu: zvíťaziť by mal opozičný konzervatívny blok (CDU/CSU) so 49 percentami, vládni sociálni demokrati (SPD) by mali získať 25 percent. (mim)
Francúzsko: hlasovať sa bude o vláde
PARÍŽ - Francúzi budú síce voliť poslancov do Európskeho parlamentu, ale pozornosť sa už vopred sústreďuje na to, aké budú vnútropolitické dôsledky ich hlasovania a aký osud čaká vládu pravého stredu premiéra Jeana-Pierra Raffarina.
Podľa prieskumov hlavná vládna formácia Zväz pre ľudové hnutie dosť výrazne zaostáva za opozičnými socialistami, ktorí jej zasadili ponižujúcu porážku v nedávnych regionálnych voľbách. Socialisti vidia v terajších voľbách príležitosť potvrdiť tento trend. Tretie miesto má krajne pravicový Národný front s 12 percentami.
Podľa Gallupovho ústavu získajú opoziční socialisti 28 percent, vládny Zväz pre ľudové hnutie len 20 percent.
(čtk, r)
Británia: agresívna antieurópska kampaň
Vo Veľkej Británii je hlavnou témou volieb Irak a nespokojnosť s vládou Tonyho Blaira, ale svoju úlohu zohráva aj nespokojnosť s Európskou úniou. Veľmi agresívnu protieurópsku kampaň spustila doteraz neznáma Strana za nezávislosť, ktorá má jednoznačný program: Británia má vystúpiť z únie.
Volebná účasť doteraz vždy s každými ďalšími voľbami klesala, podľa Financial Times Deutschland by sa to teraz mohlo zmeniť a voliť vraj príde viac ľudí ako v roku 1999. Stranu za nezávislosť chce voliť 18 percent voličov, čím by sa stala treťou najsilnejšou britskou stranou.
Tradičné britské strany čaká podľa Gallupovho ústavu podobný osud ako vlády v 11 krajinách: labouristi premiéra Tonyho Blaira by mali získať 23 percent a opoziční konzervatívci 30 percent. (mim)
