"Vláda novelu schválila, postavili sa za ňu aj rektori vysokých škôl a niektorí študenti. Každý racionálne uvažujúci človek s tým nemá problém," hovorí vedúci kancelárie ministra Peter Mederly. Podľa neho aj tí, čo spoplatnenie neschvaľujú, neskôr prídu na to, že bolo potrebné.

Ak parlament novelu schváli bez zmien, študenti budú za štúdium platiť od januára, a to od 0 do 25 percent z priemerných nákladov na študenta ročne . Možnosťou odpustiť poplatky vyšlo ministerstvo v ústrety rektorom škôl najmä technického zamerania, o ktoré je menší záujem, a tiež študentom. Bude platiť dva roky.

Výška školného sa zmení ešte dvakrát: od akademického roku 2005/2006 sa podľa návrhu ministerstva horná hranica školného zvýši na 30 percent z nákladov na študenta. O rok neskôr sa dolná hranica školného zdvihne na päť percent.

Výšku školného pre jednotlivé odbory určí rektor. Určí tiež, či budú externí študenti platiť rovnaké školné ako denní, alebo nie. Minister Martin Fronc predpokladá, že pre poplatky, ktoré školy vyberajú už teraz, nebudú externisti v najbližších rokoch školné platiť.

Štvrtinu z peňazí vybraných od študentov musí vysoká škola použiť na sociálnu podporu študentov, čiže prospechové alebo motivačné štipendiá. Môže im ponúknuť aj vlastné študentské pôžičky.

Ministerstvo je najviac spokojné so systémom sociálnych štipendií. Fronc hovorí, že by mohli motivovať študentov, aby neodchádzali do zahraničia, najmä do Česka, kde za štúdium priamo neplatia. "Tam im takéto štipendiá neponúknu."

Nárok na študentskú pôžičku bude mať každý študent, nárok na sociálne štipendium len denní študenti, aj to len od určitej hranice - podľa posledných prepočtov ministerstva nárok bude mať napríklad žiadateľ zo štvorčlennej rodiny s jedným vysokoškolákom, ktorej čistý mesačný príjem je pod 21 600 korún. Ak sú v štvorčlennej rodine dvaja vysokoškoláci, príjem rodiny musí byť pod 32 000 korún.

Sociálne štipendiá dostane asi 30 percent študentov. Ich maximálna výška bude 6300 korún mesačne. Požiadavku zvýšiť počet poberateľov na 50 percent Fronc odmietol, pretože zo školného sa nevyberie toľko peňazí, aby to stačilo. Zákon by teda stratil zmysel.

Fronc hovorí, že väčšine požiadaviek študentov vyhovel, hoci ich nemá na papieri, a často sa menia. "Zvýšili sme koeficient štipendia pre študentov bývajúcich viac ako 30 kilometrov od vysokej školy z 1,2 na 1,5 násobok životného minima (spomínaných 6300 korún). Školné v prvých dvoch rokoch sme stanovili od nulovej hranice. Študenti budú mať právo rozhodovať, na čo peniaze vybrané zo školného pôjdu - bez ich súhlasu ich vysoká škola nemôže použiť." Zohľadnil aj ďalšiu požiadavku študentov, aby vysoká škola nesmela v priebehu štúdia školné prudko zvýšiť. SOŇA REBROVÁ

Verejné aj súkromné školy budú dostávať rovnako

Novela vysokoškolského zákona prináša aj zrovnoprávnenie verejných a súkromných vysokých škôl pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Navrhol to minister financií Ivan Mikloš.

Šéf rezortu školstva Martin Fronc zrovnoprávnenie nepovažuje za príliš šťastné. Obáva sa, že Miklošov návrh vyvolá veľký záujem súkromných subjektov zriaďovať vysoké školy. V praxi to bude znamenať, že balík peňazí pre vysoké školy sa tak bude rozdeľovať pre viac subjektov ako doteraz a verejné by mohli dostať menej peňazí. "V Európe takýto model nepoznám," poznamenal Fronc.

U nás je zatiaľ len jedna súkromná vysoká škola, kým napríklad v susednom Česku ich je až 36. (tasr, sr)

Čo hovoria na reformu vysokých škôlPredstavy o financovaní vysokých škôl vrátane čiastočného spoplatnenia štúdia prešli rôznymi zmenami. Pôvodne sa napríklad uvažovalo o spoplatnení v rozmedzí 10 až 20 percent priemerných nákladov na študenta, dnes sa hovorí o výške školného od 0 do 30 percent.

Maroš Kemény z Občiansko-demokratickej mládeže hovorí, že nový návrh ministerstva je prejavom ochoty skutočne zreformovať financovanie vysokých škôl. "Pre nízkopríjmové rodiny je nastavený omnoho citlivejšie ako pôvodný návrh."

Víta najmä ustanovenie, že študenti majú právo veta pri rozhodovaní o použití peňazí, ktoré zaplatili a tiež zvýšenie koeficientu z 1,2 na 1,5. "Čo sa nám až tak nepozdáva, je fakt, že prvé dva roky môže byť školné rovné nule. Tento krok považujeme za kompromis voči rektorom, aby reforma bola priechodná," hovorí Kemény.

Michal Mertinyák, predseda Študentskej rady vysokých škôl, ktorá proti zmene bojuje, sa stále obáva najmä o osud strednej vrstvy. "Ide o20 - 30 percent študentov, ktorí budú reformou postihnutí najviac. Nebudú poberať sociálne štipendium, ale budú mať právo zobrať si študentskú pôžičku. Podľa návrhu zákona si však môžu zobrať pôžičku len do výšky školného, nie však na životné náklady spojené so štúdiom. Je tu reálna možnosť, že nebudú mať za čo študovať."

Druhý problém vidí Mertinyák v tom, že nový zákon nerieši kvalitu vysokých škôl, ktorá je podľa neho dôležitejšia ako otázka pôžičiek. Akreditačná komisia bude môcť vymenovať odborníka, ktorý sa bude zúčastňovať na vzdelávacích aktivitách škôl, to ale podľa Mertyniáka nestačí.

Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay je "obrazne povedané spokojný", pretože ministerstvo prijalo návrh rektorov, "keď už spoplatniť, tak aby spodná hranica bola nula percent".

Druhá vec podľa neho je, že takto navrhnutý zákon bude klásť osobitné nároky na manažmenty vysokých škôl. "Bude v ich právomoci, ako sa rozhodnú, a myslím si, že to je dobre. Vyrieši sa tým podľa mňa aj pretrvávajúci problém externého štúdia." Vysoké školy sú s novými právomocami "uzrozumené" a "čiastočne spokojné".

Najviac Sinayovi prekáža, že minister financií vložil do zákona klauzulu, že financovanie verejných a súkromných vysokých škôl bude rovnoprávne. "Tento návrh sme prvýkrát začuli, až keď zákon bol schválený vo vláde, nikdy sme o tom nedebatovali. Nemyslíme si, že je to dobré." Verejné vysoké školy totiž schvaľuje Národná rada, kým založenie súkromnej vysokej školy len vláda.

Sinay tiež nepovažuje za dobré, aby sa už i tak vysoký počet vysokých škôl ešte zvyšoval. (sr)

Podpora sociálne slabším študentom po zavedení spoplatnenia

Výpočet hraničného príjmu rodiny pre poberanie sociálneho štipendia na VŠ (nastavený príjmový koeficient 0,5)

Výpočet sociálneho štipendia pre rôzne príjmy rodín

príjem rodiny=čistý príjem rodiny
sociálne štipendium je poskytované na každého vysokoškoláka v danej výške