kého centra či opačným smerom do lesoparku, len na skok je letné kúpalisko Ryba. Jednoducho - ideál.
Až na takú drobnosť. Bloky postavili takmer pred 50 rokmi a polstoročie bez pána na nich zanechalo hlbokú stopu. Ľudia za desaťročia odviedli Bytovému podniku mesta Košice státisíce korún. Nikto nevie, kde peniaze mizli. Jedno je však isté - socialistický podnik s prebujneným aparátom do údržby investoval len v prípade havárií.
V roku 1996 sa rozhodli nájomníci 49 bytov na Kisdyho ulici č. 1, 3, 5 a 7 byty odkúpiť. Lákadlom bola skvelá cena. Napríklad za 3-izbový byt s plochou 74 štvorcových metrov s pivnicou a pozemkom zaplatili okolo 30-tisíc korún. Neuvedomili si, že blok má svoje chyby - strecha je deravá, pivnice sú po každej búrke plné vody, všetky rozvody v havarijnom stave sú už dávno zrelé na výmenu, nefunguje kanalizácia, brány sa nedajú zatvárať...
V roku 1998 založili noví majitelia spoločenstvo vlastníkov bytov.
"S bytovým podnikom nejestvovala žiadna spolupráca. Napríklad si nepamätám, že by niekedy vymaľoval čo i len chodbu. A to tu žijeme od roku 1969! Väčšinou hlasov sme rozhodli, že správcovstvo zveríme konkurenčnej firme Bytex Slovakia. Časť vlastníkov však bola proti. Používali kadejaké zákulisné triky, ba dokonca spísali aj petíciu, aby sme ostali u bývalého správcu. Pre mňa to bola prvá nepríjemná skúsenosť i sklamanie. Uvedomila som si, že byť na čele spoločenstva, navyše robiť to popri zamestnaní, je veľmi nevďačná úloha," spomína Anna Bačová, zakladateľka a predsedníčka Spoločenstva vlastníkov bytov Liptov I.
Postupne si aj veční frfľoši uvedomili, že rozhodnutie bolo správne. Že spoločenstvo bude môcť hospodáriť s vlastnými peniazmi, že každý má právo vedieť o každej korune.
Starý, zanedbaný blok sa v krátkom čase zmenil na nepoznanie. Za pár rokov stihli urobiť to, na čo socialistickej organizácii nestačili desaťročia.
Potrebovali opraviť strechu. Mala stáť okolo pol milióna. Na účte fondu opráv mali zhruba polovicu. "Druhú sme si požičali za výhodných podmienok od správcu. Aj vtedy sa ozvali hlasy - načo sa zadlžovať. A vôbec - nech si to riešia tí, ktorým do bytov zateká. Našťastie, väčšina si uvedomila, že bez vzájomnej solidarity nemôže spoločenstvo fungovať. Úver sme už dávno splatili a do bytov konečne nezateká," hovorí Anna Bačová.
Dom, ktorý dlhé desaťročia bol bez gazdu, prežíva druhú mladosť. Postupne vymenili deravé rozvody vody, pretekajúce hlavné uzávery a sekčné merače na teplú a studenú vodu, elektrické vedenie, ktoré mohlo každú chvíľu vzbĺknuť. Vchody zdobia nové brány, dovnútra sa dostanete pomocou elektrického vrátnika, pribudli mriežky na okná do pivníc, v ktorých žili premnožené mačky...
Problémom ostáva kanalizácia. Pri dažďoch vyrážajú v pivniciach splašky. "Obrátili sme sa na vodárne. Údajne im kanalizácia nepatrí. Po kolaudácii koncom päťdesiatych rokov vraj neboli odstránené kolaudačné chyby, a tak ju neprevzali. Nepochodili sme ani v správe mestskej zelene, ani na Magistráte mesta Košice, nepatrí vraj ani mestskej časti. Ministerstvo životného prostredia nás tiež odbilo. Je to bludný kruh. Kanalizácia nemá pána. Podobne ako náš dom v minulosti. Jeden sa vyhovára na druhého. Priesaky z kanalizácie podmývajú základy. Takže je dosť možné, že sa nám jedného krásneho dňa zrúti na hlavu. Nehovoriac o tom, že nám to poriadne strpčuje život."
Spoločenstvo doteraz investovalo do čistenia kanalizácie približne 50-tisíc korún. Zbytočne. Nakoniec sa rozhodlo vložiť vlastné peniaze aj do novej prípojky. Stála ich viac ako 60-tisíc, 24-tisíc korunami prispela mestská časť. Ani to nepomohlo. Bolo by potrebné vybudovať nový kanalizačný zberač.
"Nie sme takí bohatí, aby sme si to bez pomoci iných mohli dovoliť. A keby aj čisto teoreticky áno - na príslušnom úrade sme sa dozvedeli, že nám nedajú stavebné povolenie. Kanalizácia totiž nie je naším majetkom."
MIKULÁŠ JESENSKÝ
