V Bratislave však jednu zásadnú tému majú: Afganistan.
Viacerí vplyvní poslanci preto pricestovali s úlohou presvedčiť poslancov z krajín, ktoré sa zdráhajú vyslať tam svoje jednotky, aby tak čo najskôr urobili. NATO vlani v auguste prevzalo kontrolu nad Kábulom a jeho okolím. Na misii, ktorá prvý raz v histórii opustila územie členských krajín aliancie, je 6500 vojakov.
"NATO v Afganistane neuspeje, ak nepríde viac jednotiek," povedal Donald Anderson, predseda zahraničného výboru britského parlamentu. Práve on je jedným z tých, ktorí do zajtra budú presviedčať váhajúce krajiny. "Dali sľub, ktorý nesplnili," povedal. To sa týka napríklad Španielska a Portugalska, ale aj Nemecka, ktoré jednotky v Afganistane už má.
Slovensko podľa ministra obrany Juraja Lišku "svoje záväzky plní". Od septembra 2002 pôsobí na letisku v Bagrame 40 slovenských ženistov, v júni by sa k nim mala pridať 16-členná odmínovacia čata.
Delegáti Parlamentného zhromaždenia NATO nemôžu vyslanie jednotiek ani iné závažné rozhodnutia zabezpečiť. Môžu však ovplyvniť rozhodnutie svojich vlád. Bratislavské zhromaždenie je kľúčové najmä svojím načasovaním: už o mesiac bude v Istanbule summit aliancie a práve tam sa o Afganistane definitívne rozhodne.
"Parlamentné zhromaždenie NATO je priekopníkom vecí, ktoré sa potom udejú v samotnom NATO," povedal Anderson. Na zasadnutiach sú preto dôležité neoficiálne rozhovory a dobré kontakty, v čom môžu mať slovenskí zástupcovia nevýhodu. Väčšina z nich nemá veľa skúseností, kým niektorí sú v zhromaždení aj dvadsať rokov.
"Pamätám si ľudí, ktorí zastupovali Slovensko pred 15 rokmi. Teraz sú to našťastie úplne iní ľudia," povedal republikánsky kongresman Paul Gillmor. Navyše, poslanci zo Západu priznávajú, že noví delegáti majú niekedy väčší elán a zápal pre NATO ako oni sami.
Autor: MICHAL FRIŠMATÚŠ KOSTOLNÝ
