Nadané alebo problémové deti potom v triede trpia, pretože sa buď nudia, alebo naopak, vôbec nestíhajú tempo väčšiny triedy.
Učitelia špeciálnych tried sa stretávajú s rôznymi prípadami. Špeciálna pedagogička z bratislavskej základnej školy pre SME uviedla, že deti s poruchami učenia (napríklad také, ktoré sa nevedia naučiť čítať), sa často stávajú terčom posmechu v triede - a to aj zo strany učiteľa! - a do špeciálnej triedy prídu doslova "zhumpľované". Cítia sa menejcenné, zosmiešňované.
Helena Putzová, zástupkyňa riaditeľa SOU pre telesne postihnutú mládež a Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou si spomína na žiakov, ktorí u nich dostali prvú dvojku v živote. Kvôli svojim zdravotným problémom totiž často vynechávali školu a preto nestihli držať tempo so ostatnými spolužiakmi. Putzová si spomína aj na žiačku, ktorá počas základnej školy nehovorila - mala rečovú chybu, a keďže sa jej kvôli tomu spolužiaci smiali, radšej nič nehovorila.
Istá račkujúca žiačka kvôli neustálym poznámkam spolužiaka pri čítaní textu menila slová tak, aby v nich nebolo písmeno r. Namiesto bystriny čítala potôčik, namiesto rastlina bylina. Učiteľka si dlho myslela, že má poruchu čítania - až kým neprišla na pravý dôvod zámeny slov.
Vo svete sa odporúča aj deti vymykajúce sa priemeru integrovať do štandardných tried. My tento trend nasledujeme, ale podľa mnohých odborníkov naň nie sme pripravení. Učitelia nevedia, čo s postihnutými deťmi robiť: nemajú pre ne pomôcky, nevedia zostaviť špeciálny plán výučby. Obča sa stane, že sa im spolužiaci vysmievajú, lebo nestíhajú tempo v bežnej triede. Je za takýchto podmienok integrácia nevyhnutná?
Dozviete sa v utorok v prílohe Škola a rodina
Autor: sr