Andrea Vadkerti sa narodila v roku 1974 v Nových Zámkoch. Študovala na Fakulte Managementu UK v Bratislave, ktorú absolvovala so špecializáciou na medzinárodné financie. Potom študovala dva roky európske právo na Právnickej fakulte UK. Dva roky študovala aj žurnalistiku. Novinársku prax začínala v rozhlasovom internátnom štúdiu, štyri roky pracovala v rádiu Ragtime, popri škole písala komentáre do burzovej sekcie Hospodárskych novín. Šesť rokov pracovala ako moderátorka hlavných televíznych novín TV Markíza, popritom moderovala ženskú talkshow v rádiu Twist. Po odchode z televízie pracovala vo finančníctve, angažovala sa v charite - spravovala Nadáciu na pomoc ohrozeným deťom a bola hovorkyňou projektu Hodina deťom. V súčasnosti moderuje vlastnú talkshow - Andrea Vadkerti talkshow v STV a nedávno sa stala členkou správnej rady Slovensko-českého ženského fondu. Je slobodná, žije v Bratislave. Rada jazdí na koni, má kocúra Smokyho, cvičí jogu a občas zájde do fitnesscentra.
Moderátorka Andrea Vadkerti varí veľmi rada, varenie je pre ňu príjemným relaxom. "V kuchyni sa netrápim, pretože varenie nie je moja povinnosť. Ale možno raz, keď to povinnosť bude, môj postoj sa zmení."
Variť sa učila od detstva. Mama ju síce do kuchyne veľmi nepúšťala, ale vynahradil jej to otec a babička.
"Môj otec je veľmi dobrý kuchár. Učil ma zavárať, kombinovať chute, varil najlepší guláš. Myslím si, že k odvahe kombinovať koreniny ma priučil on. V tomto bol expert. Varil podľa intuície a chute. Rada som varila aj s babičkou, ktorá piekla v svojej letnej kuchyni, kde hocikedy pribehla mačka či pes. Na toto obdobie mám veľmi príjemné spomienky. Jedlo je doteraz v našej rodine niečím, čo nás spája. Radi a dlho spolu večeriame, pritom sa rozprávame, pijeme víno a každé dobré jedlo ukončíme prekvapkávanou kávou."
Vysokou školou varenia bol pre Andreu Vadkerti internát, kde bývala počas vysokoškolského štúdia. "Keďže som si chcela stravu spestriť, začala som si vymýšľať vlastné jedlá, ktoré boli pre mňa ako študentku v tých časoch cenovo výhodné. A tak som sa každým dňom zdokonaľovala."
Vždy varí vo veľkom
Aj napriek tomu, že Andrea žije zatiaľ sama, len pre seba nikdy nevarí.
"Mám rada, keď je u mňa veľa ľudí. Mám iba veľké hrnce a vždy varím vo veľkom. V jedálni pekne prestriem stôl, zaň usadím priateľov alebo rodinu a potom spoločne dlho a v pokoji večeriame, bavíme sa, rozoberáme hlúposti aj vážne veci. V kuchyni rada experimentujem. K vareniu veľkej večere si pustím vážnu hudbu, nalejem si pohár červeného vína, rozmyslím si postup, nasekám bylinky, vyberiem koreniny a púšťam sa do toho. Najradšej som, keď ma nikto neruší, aj telefón nechám radšej v pracovni. Rada pripravujem ryby na rôzne spôsoby, zeleninové šaláty, nátierky, dipy, kuracie či morčacie mäso a vôbec, všetko, čo má inú ako domácu chuť. Milujem polievky, na ne si však netrúfam. Najviac mi na Slovensku chýbajú čerstvé ryby a morské plody - ak som u kamarátov v Holandsku, ráno nasadnem na bicykel, nakúpim zeleninu, syry, ovocie, ryby, k tomu kvety a víno. Pred niekoľkými týždňami som sa vrátila z New Yorku, aj tam som často varila. V China town som nakúpila morské príšerky, cícer, ovocie, v Brooklyne som si nechala vybrať najkrajšie sladké zemiaky a upražiť kávu. Kým boli kamaráti v práci, obklopená mačkami, psom a zvukovou kulisou talkshows v televízii, som varila večere, ktoré si nevedeli vynachváliť."
Týždeň babičkinej kuchyne
Klasické domáce jedlá Andrea nevarí, ale raz za čas si ich rada dopraje. Najmä vtedy, keď ju do Bratislavy príde navštíviť babička. Počas jej návštevy sa varia iba polievky, prívarky, kysnuté koláče, rezne, fašírky, je to teda týždeň babičkinej kuchyne.
"Babička chodieva ku mne na týždeň. Hneď ako príde, urobíme plán, čo bude celý týždeň variť. Keďže ja sa na slovenskú klasiku príliš neorientujem, som jej vďačná za všetky jedlá. Na jej pochúťky pozývam rada aj svojich kamarátov. Oni, odchovaní reštauračnými obedmi, si pochutia na domácej kuchyni a babička sa zase teší, že nám všetkým chutí a že je medzi mladými ľuďmi, s ktorými sa po večeri vždy dlho rozpráva."
Deň začína kávou
Sladkosti jej veľmi nechutia a čokoláda či cukríky jej k životu nechýbajú. "Ak niekedy dostanem chuť na sladké, dám si štrúdľu či kysnuté tvarohové koláče. Slané jedlá mám radšej."
Keďže v posledných rokoch má Andrea problémy so žalúdkom, uprednostňuje oddelenú stravu. Smäd jej uhasí minerálka. "Snažím sa dodržiavať pitný režim." Džúsy a iné sladké nápoje nepije. Pred mliekom uprednostňuje jogurtové a probiotické nápoje. "Každý deň musím začať kávou, bez nej sa neviem sústrediť ani na šoférovanie."
V cudzine ochutnáva miestne špeciality
Andrea rada cestuje a v cudzine s obľubou ochutnáva špeciality miestnej kuchyne. "Mám partiu zahraničných priateľov na dobrodružné cesty. Na potulkách svetom chodievame do miestnych reštaurácií a "naslepo" ochutnávame tamojšie špeciality. Aj keď nie vždy nám jedlá chutia, teší nás, že sme spoznali niečo nové. A keď sa stane najhoršie, slivovica ma vždy zachráni."
FOTO SME - PAVOL MAJER
