"To je náš absolútny rekord. Toľko sme ich ešte nikdy nevybojovali," hovorí prezident Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš, ktorý je zároveň trojnásobným majstrom Európy v stolnom tenise. Na paralympiáde v Austrálii skončil pred štyrmi rokmi štvrtý, keď premárnil dva mečbaly na bronzovú medailu.
Prečo sú paralympionici lepší? "Možno je to tým, že profesionalizmus zdravým športovcom až príliš zväzuje ruky. Psychika u nich zohráva svoje. Pravdou je aj to, že náš šport je amatérsky. Neexistuje však hluchý priestor. Naši reprezentanti trénujú celý rok. Ráno chodia do práce, popoludní trénujú. Keď idú na vrcholné podujatia, musia si od zamestnávateľa vypýtať voľno. A okrem iného, nie v každom športe, v ktorom sa na paralympiáde súťaží, je veľká konkurencia," hovorí Riapoš.
V atletike je podľa neho ťažšie dostať sa na paralympiádu než na olympiádu. "Aj my máme ako olympionici stanovené kvalifikačné A-limity a B-limity. Zároveň sme však na atletiku dostali len šesť miest pre krajinu a aj keď sa podarí kvalifikovať viacerým, štartovať môžu len šiesti. Je na nás, aby sme vybrali tých najlepších. V stolnom tenise je stanovené, že v Grécku bude hrať len 16 najlepších podľa svetového rebríčka na základe získaných bodov," hovorí Riapoš, ktorému v ňom patrí v súčasnosti druhá priečka.
Spolu s ostatnými tvrdo trénuje na nadchádzajúcu paralympiádu v Aténach, kde chcú byť slovenskí športovci ešte lepší ako pred štyrmi rokmi. "Trinásť medailí zo Sydney je číslo, od ktorého by sme sa veľmi radi odrazili vyššie," hovorí Riapoš.
(rh)
