Napriek odporu časti kabinetu zajtra ministrom predloží len mierne modifikovaný pôvodný plán opustenia Gazy. Robí to s vedomím, že časť kabinetu nebola ochotná pristúpiť ani na "zmäkčenú" verziu plánu a jeho plán neprešiel ani straníckym referendom jeho pravicovej strany Likud. Podľa izraelskej televízie Channel 2 však ministri o pláne nebudú hlasovať. Premiér chce zrejme len zistiť ich pozície.
Šaron sa rozhodol pre prístup všetko, alebo nič. Časť komentátorov hovorí o premiérovom konci, časť pripomína, že Šaron by nikdy nepredložil plán, ktorý by viedol k jeho demisii. Takmer všetci sa však zhodujú, že Šaron ohrozuje izraelské citlivé miesto - osady. Práve preto, že ide o citlivú vec, by sa mohol Šaron mýliť. Napokon, pomýlil sa už pri referende.
Šaronove možnosti ako naložiť s plánom odchodu z Gazy, ktorý zjavne myslí vážne, sú značne obmedzené a premiér to dobre vie. Vo štvrtok sa ešte pokúsil presvedčiť štyroch nerozhodných ministrov z Likudu vedených ministrom financií Benjaminom Netanjahuom, aby prijali takzvaný miniplán - teda postupné, do štyroch fáz rozdelené opustenie Gazy. Nesúhlasili: Šaron sa rozzúril a podľa denníka Maariv sa vyhráža, že ak ho Netanjahu sklame, vyhodí ho. Zdá sa však, že to skôr môže byť naopak.
Od začiatku bolo zrejmé, že všetky miniplány situáciu len komplikujú. Nepáčili sa armáde ani bezpečnostným zložkám a boli neúnosné aj politicky. Akokoľvek oklieštený pôvodný plán by znamenal nemožnosť zostaviť vládu národnej jednoty s labouristami, možný odchod centristickej strany Šinuj (malé náboženské strany sa vyhrážajú odchodom, ak by sa zrušila čo i len jedna osada v Gaze) a stratu tváre pred Američanmi.
Keď americký prezident Bush podporil Šaronov plán odchodu z Gazy, zrejme očakával masívny odchod a nie "predlžované umieranie", naznačujú zdroje blízke premiérovi.
Ministri tak nebudú rozhodovať len o Šaronovom pláne, ale aj o svojom osude. Nateraz to vyzerá tak, že Šaron nemôže udržať kabinet v súčasnom zložení a zároveň sa vzdať Gazy.
