Duško Jovanovič. FOTO - ČTK/AP
Vražda prichádza týždeň po niekoľkotisícovej demonštrácii za odstúpenie premiéra Mila Djukanoviča v čiernohorskej metropole Podgorica.
Krátko po polnoci Jovanovič vyšiel z budovy redakcie. Odrazu sa proti nemu rozbehli dve autá a z okienok spustili dávku z automatickej zbrane, opísal udalosť očitý svedok rádiu B92. Redaktori svojho krvácajúceho šéfa odviezli do nemocnice. Tam krátko nato skonal. Vrahom sa podarilo utiecť.
"Táto vražda je najstrašnejším spôsobom, ako denník Dan umlčať," znela prvá reakcia novín, ktoré sú podľa agentúry Reuters blízke socialistom bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča.
Podľa právničky denníka Dan Lidije Bozovičovej nesie čiastočnú zodpovednosť za smrť Jovanoviča polícia. Jovanovičovi sa totiž v poslednom čase niekoľkokrát telefonicky vyhrážali a dokonca ho aj napadli, polícia vraj nezareagovala, tak ako mala.
Meno Duška Jovanoviča je medzinárodne známe v súvislosti s dvoma škandálmi. Jedným je prezradenie totožnosti svedka v procese so Slobodanom Miloševičom v Haagu, druhým séria článkov o napojení pašerákov ľudí a tabaku na čiernohorského premiéra Djukanoviča. Denník čelí osemnástim žalobám.
30. augusta 2002 uverejnil Dan článok, v ktorom novinár vyzradil totožnosť svedka haagskeho tribunálu, čím ho uvrhol do nebezpečenstva. Autor článku neskôr priznal, že tak chcel zaistiť novinám väčší odbyt.
Medzinárodný tribunál v Haagu, ktorý svedkom zaručuje anonymitu, Jovanoviča zažaloval za pohŕdanie súdom. Obvinenie stiahol, keď šéfredaktor v denníku uverejnil ospravedlnenie.
"Ak polícia nenájde vraha, nielenže sa budeme domnievať ako doteraz, že je nekompetentná, ale začneme si myslieť, že jednoducho nechce prípad vyriešiť," povedal v rádiu B92 Slavoľub Scekič, šéfredaktor podgorického denníka Vijesti.
Čierna Hora je jednou z dvoch posledných republík, ktoré ostali z rozpadnutej Juhoslovanskej federácie. Srbi a Čiernohorci sa dohodli na voľnej únii koncom roka 2002. Debaty okolo samostatnosti Čiernej Hory však neutíchli.
"Čierna Hora by dokázala rýchlejšie smerovať k Európskej únii, keby bola nezávislá," povedal pre agentúru Reuters v polovici mája prezident polmiliónovej republiky Filip Vujanovič. Podľa mnohých pozorovateľov by oddelenie Čiernej Hory a Srbska mohlo spustiť novú vlnu rozpadu štátnych útvarov na Balkáne.
Autor: Zuzana V. Očenášová
