ch (v roku 2001 chýbal pre zranenie) hral sedem ráz v 1. kole, dva razy postúpil do 3. kola, a tak tohtoročné 2. kolo (predtým 1994) môže zaradiť medzi priemer. Včera sa tridsiatnik z Bratislavy (71. v rebríčku Entry) vyše troch hodín naháňal v štvorsetovej bitke na kurte s 22-ročným Španielom Felicianom Lopezom (25.) a potom po dvojhodinovom oddychu zvládol aj víťaznú dvojsetovú štvorhru 1. kola po boku Austrálčana Todda Perryho.
Za päť hodín na dvorcoch ste odohrali šesť setov. Cíti to vaše telo?
"Trochu áno, veď nie som najmladší. Ale mám dobrý pocit, že som stíhal na dvorci tempo so španielskym mladíkom Lopezom, ktorý je antukovým špecialistom. Rozhodovali výmeny zo základnej čiary, v nich bol lepší. Vydržal by som aj piaty set, žiaľ, k nemu už nedošlo. Mal som tak viac času pripraviť sa na štvorhru, ktorú beriem ako doplnok pri dvojhre. V dvojhodinovej prestávke som si oddýchol, najedol som sa a tlačovú besedu presunul na neskoršie. Trochu ma pobolieva ľavé rameno, to ešte z Davis Cupu v Južnej Afrike, ale po krátkom oddychu doma sa to dá do poriadku. Už sa poznám."
V súboji s Lopezom ste vyhrali v tajbrejku prvý set a na hneď na začiatku druhého ste pri podaní súpera viedli 40:0, no všetky tri brejkbaly padli nazmar. Neľutujete ten moment?
"Ľutujem, spomínam si na to dobre. Lopez bol po prehranom prvom sete dolu a ja som mal byť v tej chvíli dôraznejší. Trochu som však poľavil v koncentrácii, súper sa znova vzchopil."
Predtým ste vo dvoch zápasoch s Lopezom vyhrali. V čom boli tie súboje iné?
"Španielsky tenista hral dnes lepšie ako predtým, v dôležitých momentoch vždy vytiahol skvelý úder - podanie či ranu ku čiare. Loptičku silno liftoval a na mojej strane potom vysoko odskakovala, pričom kurt číslo šestnásť má krátke výbehy. Raz som sa pri dočahovaní za loptičkou zrazil s rozhodkyňou. Z bekhendu hral aj rezané údery, menil tak rýchlosť výmen. Lopez sa dnes krotil, v minulých zápasoch bol trochu divoký a dostal aj napomenutie od rozhodcu. Možno mal predo mnou už väčší rešpekt a nedovoľoval si."
Ďalej ako do 1. kola ste sa v Paríži dostali naposledy v roku 2000. Trúfali ste si na lepší výsledok?
"Pravdu povediac, nedával som si veľké šance. Necítim sa antukárom, hoci na nej stále rád hrám. Bližšia mi je už tráva, halové povrchy. Na lepší výsledok tu treba chytiť výbornú formu a musia ladiť aj iné okolnosti. Keď pozerám na súperov, všetko sú to kvalitní tenisti, zápasy sú vyrovnané. Neraz rozhodujú maličkosti."
Vo štvorhre hráte prvý raz na turnaji s Austrálčanom Perrym. Odkiaľ sa poznáte?
"Raz sme hrali proti sebe na turnaji, videl som, že je to šikovný deblista. Viem o ňom len to, že sa volá Todd. Zavolal mi v nedeľu do Bratislavy, či si s ním nezahrám v Paríži štvorhru. Súhlasil som a zdá sa, že som urobil dobre."
V príprave na antukovú sezónu ste pre pracovné zaneprázdnenie vo svojom fitcentre nemali dosť času na prípravu, rozišli ste sa s trénerom Mariánom Vajdom. Nie je to aj predzvesť blížiaceho sa konca kariéry. Uvidíme vás v Paríži aj o rok?
"Dúfam, že áno. Nechcem ešte končiť, hoci telo už dlhé roky s tenisom cíti. Azda som po Roland Garros bližšie k olympiáde v Aténach, to je môj najbližší cieľ."
ONDREJ GAJDOŠ, Paríž
