odišli viac-menej nedobrovoľne.
Vo väčšine prípadov išlo o podozrivé či predražené nákupy či, naopak, o predaj majetku televízie podozrivo pod cenu. Ani v jednom prípade však zatiaľ vyšetrovanie zjavných majetkových pochybení neviedlo k rozsudku.
Predchádzajúci riaditeľ Imre Ragáts musel minulý rok odísť pre to, že protiprávne, bez súhlasu televíznej rady, uzavrel zmluvu o nákupe nápadne predražených dokumentárnych filmov od firmy svojej nevlastnej dcéry. Ešte predtým ho kritizovali za opäť veľmi nevýhodnú zmluvu, ktorou predal reklamný čas televízie konkurenčnej firme.
Paradoxné pritom je, že práve Ragáts, dosadený už súčasnou maďarskou vládou, po svojom nástupe do funkcie vyšetroval kontroverzné kroky riaditeľov vymenovaných ešte predchádzajúcou vládou Viktora Orbána.
"Je to najnevýhodnejšia zmluva na svete," povedal napríklad o zmluve, ktorou jeho predchodca Károly Mendreczky predal reklamný čas televízie firme Orbánovho poradcu.
Rovnako bez úspechu polícia vyšetrovala pôsobenie prvého orbánovského šéfa televízie Zsolta Lászlóa Szabóa, ktorý dokázal počas svojho pôsobenia v rokoch 1999 a 2001 už tradične zadlženú televíziu priviesť na pokraj krachu napriek tomu, že za toto obdobie dostala zo štátneho rozpočtu dotácie vo výške niekoľko miliárd slovenských korún, predala všetok svoj nehnuteľný majetok (vrátane budovy, v ktorej stále sídli a ktorú si teraz prenajíma) či daňovému úradu neodvádzala sumy, ktoré v súlade s právom strhávala z platov svojich zamestnancov.
Szabó sa po skončení svojho televízneho pôsobenia stal maďarským diplomatom v Austrálii, odkiaľ sa vrátil až na príkaz prokuratúry. Tá však nakoniec dospela k záveru, že za stratu vzniknutú v rámci hospodárenia televízie a situáciu, do ktorej sa vinou toho dostala, Szabó nemôže.
