Príkladom nemeckej investície do lacných krajín je Volkswagen. Rovnako ako na Slovensku, aj v Číne využíva lacnejšie výrobné náklady. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Ekonomický výskumný ústav Inštitút pre nemecké hospodárstvo (IW), ktorý je blízky zamestnávateľským zväzom, uverejnil nedávno krátku analýzu o premiestňovaní výroby z Nemecka a zo Spojených štátov do lacnejšej cudziny. Podčiarkuje v nej, že investície v zahraničí nie sú nijakým prekvapujúcim úkazom uplynulých mesiacov skôr naopak.
IW konštatuje, že už od začiatku 80. rokov začali podniky z priemyselne vyspelých západných štátov hľadať vhodné investičné príležitosti v nákladovo príťažlivejších regiónoch na všetkých piatich kontinentoch. Nemecko nebolo pritom veľmi aktívne. Nemecké priame investície v zahraničí vzrástli totiž v rokoch 1990 až 2002 z 9 na 29 percent hrubého domáceho produktu. Vo Veľkej Británii sa však zvýšili z 23 percent na vyše 66 percent HDP a v Holandsku priam explodovali z 36 na 85 percent HDP.
Rozhodujúcou otázkou je, prečo vlastne uvažujú príslušné firmy presunúť časť produkcie do cudziny. Analýza IW dokladá, že menej ako polovica nemeckých podnikov sa rozhodla pre zahraničné investície z nákladových dôvodov. Väčšine išlo o expanziu na dodatočných trhoch, ako aj zabezpečenie a zlepšenie globálnych odbytových možností predovšetkým v iných priemyselne vyspelých štátoch, kam v roku 2001 smerovalo 86 percent priamych nemeckých investícií.
V štúdii IW sa takisto spomínajú výsledky výpočtov globálne operujúcej poradenskej firmy McKinsey vzhľadom na Spojené štáty. Výsledky pritom vyvracajú výroky mnohých washingtonských politikov. Keď totiž americké firmy preinvestujú v Indii 100 dolárov, potom vzrastie ekonomický potenciál Spojených štátov dovedna o 113 dolárov, zatiaľ čo indický sa zvýši o 33 dolárov. V indickom prípade je situácia jasná: americké investície sú predvojom nových pracovných miest, rastu zárobkov a tým aj celkovej spotreby. Okrem toho sa zväčšujú zisky indických firiem, čo zase vedie k novým tentoraz indickým investíciám a následne novým pracovným príležitostiam.
V Spojených štátoch zase podniky profitujú z nižších výrobných nákladov, dodatočného dovozu lacných výrobkov a z vyšších ziskov, ktoré sú predvojom investičných aktivít a nových pracovných príležitostí, nielen v lacnejšej cudzine, ale aj doma, v nemalej miere v moderných technologických odvetviach a v sektore služieb. Štúdia Inštitútu pre nemecké hospodárstvo so sídlom v Kolíne nad Rýnom uvádza na podporu tejto tézy štatistický údaj, podľa ktorého vzrástol v Amerike v období 1990 až 2003 počet zamestnancov ročne v priemere o 1,2 percenta.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
