FOTO SME - MILADA ČECHOVÁ
Emocionálnej sile sôch Magdaleny Abakanowiczovej sa nedá ubrániť. Stoja oproti vám zastrašujúco nehybne a s nemou naliehavosťou sa pýtajú: Patríš k bezhlavej mase, alebo si indivíduum schopné vziať osud do svojich rúk?
Lenže aj "schopné indivíduum" sa medzi Abakanmi poľskej umelkyne aspoň v duchu prikrčí. Stvorenia formované z juty a živice vytvárajú nebezpečné, čudesné komando. V "ľudskej" životnej veľkosti pripomínajú Nostradamových androgynov, bytosti budúcnosti. Sú nahé, ale nie sú ani mužom, ani ženou. Sú dospelé, ale nie sú ani staré, ani mladé. Sú svojbytné, ale nemajú žiaden osobitý identifikačný znak. Som to ja? Je to moja priateľka, alebo ten neznámy vedľa?
Abakani priam vyzývajú človeka, aby sa ich dotkol. Ak potom medzi nich vstúpi, utrpí ďalší šok. Stvorenia sú vypitvané. Vlastne majú len prednú časť tela. No jej asexuálna, ale detailne vypracovaná telesnosť sa z iného uhla pohľadu obracia v nič a my sa cítime oklamaní. Je zastrašujúce ocitnúť sa v takejto mase.
Magdalena Abakanowiczová začala tvoriť tkané monumentálne sochy, ktorým dala svoje meno, v 60. rokoch. Ako dieťa zažila v Poľsku hrôzy druhej svetovej vojny a po nej ako dcéra aristokratov tvrdé reštrikcie. Aj preto skončila varšavskú akadémiu umenia s presvedčením, ktoré zastáva dodnes, že umenie nesmie byť prázdne. V komunistickej spoločnosti, nepoznamenaná formálno-modernistickými snaženiami západnej kultúry, vykročila svojou cestou a tá jej priniesla svetovú slávu. Socha ako odosobnené bytie, vyprázdnená časť univerza, raz tancujúca bábka, inokedy bezhlavý mutant sa dotkla človeka 20. a 21. storočia, ktorému nastavila zrkadlo.
Viac ako tisícpäťsto Abakanov v skupinách od 30 až do 250 našlo svoje miesto v galériách aj plenéroch USA, Kanady, Japonska, Kórey, Francúzska, Portugalska, Talianska, Nemecka a, samozrejme, Poľska. Abakanowiczovej Bezhlaví, Tancujúci, Sediaci sú metaforickí ako jej písané texty, ale snáď každý im rozumie. A sú senzační takmer ako štyridsiati bronzoví Zmeravení, stojaci na jednom z hirošimských svahov, na ktorom sa ľudia pokúšali nájsť útočisko po výbuchu atómovej bomby.
Takmer 74-ročná umelkyňa verí svojmu posolstvu a je stále neuveriteľne umelecky činná. Len pred dvomi rokmi vytvorila v Poznani skupinu sto železobetónových postáv. Čunovské múzeum Danubiana ponúka v rámci Poľských dní na Slovensku len vzorku Abakanowiczovej sôch - dvanásť Postáv s hlavami a dvanásť Sediacich, tentoraz bez hláv. Okolo 130 sa ich však dá do polovice júla vidieť aj v nemeckom krajinskom múzeu na zámku Gottorf, vrátane cyklu mýtických vtákov.
Magdalena Abakanowiczová (1930) ukončila Akadémiu krásnych umení vo Varšave v roku 1954. Venovala sa maľbe monumentálnych gvašov, potom vytvorila vlastnú tkáčsku techniku, umožňujúcu stavby trojrozmerných foriem.
V 60. rokoch vytvorila prvý cyklus tkaných monumentálnych sôch zvaných Abakani. Táto tvorba, prenesená aj do bronzu a betónu jej priniesla svetovú slávu. Jej práce sa nachádzajú vo viac ako 60 múzeách sveta.
Prednášala na univerzitách v Poľsku, USA, Kanade a Austrálii. Získala mnoho ocenení, rytierske rady, doktoráty honoris causa na Royal College of Art v Londýne a Rhode Island School of Design v USA. V roku 2001 bola ocenená v Newyorskom Visionaries Craft Museum cenou za celoživotné dielo. Žije a tvorí vo Varšave.
