O ďalšie štyri bol československý majster - ôsmy raz.
Zostup je zostup, v takej či onakej súťaži. Súčasné prijatie neúspechu v belasom má úplne odlišnú farbu než to predošlé. Vtedy, pred necelými dvadsiatimi rokmi, prevládala úprimná čierna s vlajkami na pol žrde. Krach dal podnet, ľudia okolo Slovana ctili tradíciu, vedeli, že to nie je handra.
Bezfarebná belasá prítomnosť
Dnes je všetko bezfarebné. Trochu zlej škodoradosti dodáva šťavu, úprimné - tak im treba - je povzdychom bez východiska, aj najvernejšie srdcia z Tehelného poľa zľahostajneli. Osud najslávnejšieho slovenského klubu trápi iba tých, ktorí nič nezmôžu. To platí aj o hráčoch, mnohých veľkých tréneroch, ktorých mocné šéfstvo prepúšťalo ako na bežiacom páse.
Slovan potopili zlí ľudia. Slovan poslali do druhej ligy chamtivci bez kože na tvári.
Do poslednej chvíle, ak sa im nepodarilo uniknúť pred verejnosťou, sa žoviálne vyškierali - všetko vyriešia, len treba čas. Tá obmieňajúca sa skupina ľudí by si zaslúžila i expresívnejšie pomenovanie, lenže naši futbaloví potentáti sú špeciálne útlocitní na kritiku a ovládajú páky na obranu svojich záujmov všetkými prostriedkami. Teda, nech si každý slovanista dosadí mená sám, iste to dokáže. Verejné odhalenie potrebuje silné dôkazy. Čím skôr, tým lepšie, lebo Slovan bude potrebovať vymiesť dom hrubou metlou, aby sa mu podarilo to, čo pred dvadsiatimi rokmi.
Slávna futbalová prehliadka
Na Tehelné pole i predtým na štadión "ešky" za prvej republiky chodili futbalové veličiny bez rozpakov priam so zaklínacou vetou spokojnosti: taká ponuka sa neodmieta. I. ČsŠK, ŠK, Sokol NV, Slovan (to sú historické názvy klubu) lákal serióznosťou a možnosťou úspechu. Tak prišli Štefan Čambal, ktorý potom ako hráč pražskej Slavie získal striebro na majstrovstvách sveta 1934, z Rohožníka na Záhorí legendárny tréner Lepold "Jim" Šťastný. Z Budapešti repatriant Ladislav Kubala, z Krídiel vlasti Olomouc rodák z Prahy Viliam Schrojf, z Bernolákova Ján Popluhár. Ďalšiu trénerskú legendu Michala Vičana objavili Bratislavčania v Hlohovci, Jozefa Vengloša v Ružomberku, v Žiline Emila Pažického i Alexandra Horvátha. Slovan mal odchovancov, pozeral sa po okolí. Zrazu bol na Tehelnom poli neskutočný technik Karol Jokl, brilantné krídlo Marián Masný, rýchlonohí bratia Čapkovičovci.
Skončilo sa to Grigom
Prvá slávna garnitúra sa dostala medzi elitu už za prvej republiky. Pod Šťastného vedením získal po vojne Sokol NV a Slovan až štyri tituly (1949 - 1951) i 1955, vičanovci slávne zvíťazili v európskom Pohári víťazov pohárov v Bazileji 1969 nad chýrnou Barcelonou, čo je dodnes najväčší klubový úspech slovenského, ba československého mužstva. O rok vrátil tento tím na Tehelné pole titul. Venglošovi chlapci ho dobyli dvakrát (1974, 1975) i zásobili čs. reprezentáciu tak, že v Belehrade vyhrala európsky titul. Galisovci zvíťazili vo federálnej lige (1992), potom tri razy v slovenskej (1994 - 1996) a naposledy Stanislav Griga priviedol belasý tím k slovenskému prvenstvu v roku 1999. Pri tomto mladom ambicióznom trénerovi urobíme stop hneď z dvoch príčin. Po prvé, práve jeho kolektív zavŕšil dlhosiahly výpočet triumfov, po druhé, Grigu bez pocty z Tehelného poľa vypoklonkovali.
Pohľad z parádnej pracovne
Keď z bavoráku vhupnete do parádnej kancelárie na Tehelnom poli a je vám absolútne ľahostajné, že štadión je ufúľaný, že trávnik je hodný albánskej dediny, že hráčom meškajú výplaty a slávnym trénerom dlhujete státisíce, máte celkom iste tradície "na háku". Dosť mužov sa prestriedalo na takejto pohodlnej stoličke a hútalo, ako a kde streliť toho či onoho hráča.
V roku 1993 bol Slovan a Sparta výkonnostne približne na rovnakej štartovacej čiare. Tunelujúceho šéfa Sparty Petra Macha zavreli a slávny klub vyčistili. Bratislavčania rozpredali zostavu za viac než polmiliardy korún s tragicky zosnulým Petrom Dubovským do Realu Madrid (za 104 milióny korún podľa internetovej stránky fanklubu Slovana) na čele. Možnosť zakotviť medzi solídnou európskou spoločnosťou akoby nevnímali.
Šéfstvo Slovana konalo ako trhovníci na Miletičke. Obrazne - leštilo jablko, aby ho drahšie predalo. Hocikde a hocikomu. Až sa stalo logické - zrazu nebolo čo predať. Potom naháňalo sponzora. Sľubovalo aj to, čo nebolo. A taká ponuka je veľmi jemne povedané - neseriózna. Taká ponuka sa odmieta! Slovan je v druhej lige.
