Verejní funkcionári sú pri rozhodovaní neraz vystavení pokušeniu uprednostniť osobný záujem pred verejným. Zákon o konflikte záujmov má zabezpečiť, aby zakaždým uprednostnili verejný záujem, ako to vyplýva z povahy ich funkcií, a ak to neurobia, aby boli potrestaní.
Dnešný zákon o konflikte záujmov je účinný od 1. novembra 1995. Konflikt záujmov sa podľa neho nepodarilo preukázať ani v jedinom prípade.
Včera prijatý zákon sa od terajšieho líši najmä tým, že sa vzťahuje na oveľa viac osôb. Popri prezidentovi, poslancoch parlamentu, členoch vlády, sudcoch Ústavného súdu či riaditeľovi SIS budú zákonu podliehať aj členovia Súdnej rady, ombudsman, starostovia i mestskí poslanci, rektor verejnej vysokej školy či riaditeľ STV.
Verejný funkcionár bude každoročne musieť priznať aj majetkové pomery manžela či manželky a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti. Priznania funkcionárov budú sprístupňované občanom na požiadanie, majetkové pomery rodinných príslušníkov sa sprístupňovať nebudú.
Novinkou sú aj tzv. postzamestnanecké obmedzenia. Funkcionár, ktorý za posledné dva roky vo funkcii "odklepol" štátnu pomoc či inú podporu, sa do roka odvtedy, čo funkciu prestal vykonávať, nesmie zamestnať v organizácii, ktorá pomoc dostala, za mesačný plat vyšší ako 10-násobok minimálnej mzdy (dnes to činí 60 800 korún). (joč)
Spor Lipšica s navrhovateľmi
Oznamovanie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
* Lipšic navrhol, aby oznámenie (za uplynulý kalendárny rok) musel podať aj ten, kto pred rokom prestal funkciu vykonávať, teda bývalý verejný funkcionár. V januári ani teraz parlament tento návrh neprijal.
* Lipšic navrhol, aby Národná rada zverejňovala na internete aj oznámenia verejných funkcionárov územnej samosprávy, teda starostov, poslancov mestského zastupiteľstva, poslancov mestských častí v Bratislave a Košiciach, županov a poslancov samosprávneho kraja. V januári ani teraz parlament návrh neodobril.
Rozhodnutie o porušení zákona
* Lipšic navrhol, aby rozhodnutie o porušení zákona (a o pokute či strate verejnej funkcie) musela prijať tretina prítomných členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Práve na tomto sa prerokúvanie návrhu zákona v januári "zadrhlo". Parlament si totiž osvojil pozmeňujúci návrh, aby na prijatie rozhodnutia bola potrebná najmenej trojpätinová väčšina prítomných členov výboru, čo je podstatne menej pravdepodobné. Včera svoje rozhodnutie potvrdil.
* Lipšic navrhol, aby rozhodnutie výboru o strate verejnej funkcie parlament musel schváliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, teda aspoň 76 hlasmi. V januári i teraz si parlament presadil najmenej trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov, teda 90 hlasov.
Parlament neprijal Lipšicove pripomienky k návrhu zákona, čím z neho už po druhý raz urobil "štatistu". Prvýkrát minister stiahol svoj návrh zákona, včera sa pri rokovaní o poslaneckom návrhu mohol len prizerať. Lipšic je odhodlaný v "zápase" pokračovať. Povedal, že bude iniciovať zmeny, ktoré zákon sprísnia, "ak bude čo len teoretická šanca na ich schválenie". (joč)
