Paavo Nurmi (vľavo, zatiaľ tretí) nastúpil na parížskej olympiáde na päťtisícku hodinu po víťazstve na 1500 m. Vedie Švéd Edwin Wide (vpravo), druhý je Fín Ville Ritola. Nurmi napokon zvíťazil časom 14:31,2 min.
medaily na tratiach od 1500 metrov po desať kilometrov (1920 v Antverpách, 1924 v Paríži, 1928 v Amsterdame). V rebríčku najúspešnejších účastníkov Hier olympiád je hneď za ruskou gymnastkou Larisou Latyninovou (9 zlatých, 5 strieborných, 4 bronzové).
Paavo Johannes Nurmi mal najlepšie šance siahnuť aj na desiate olympijské prvenstvo. Túžil po maratónskom vavríne. Pred OH 1932 však Nurmiho obvinili z porušovania amatérskych predpisov. V Los Angeles štartovať nesmel.
Je absolútne jedno, či sú príbehy fínskeho vytrvalca rozprávkami alebo skutočnosťou, lebo sú nádherné. Na OH 1924 nominoval fínsky zväz na desať kilometrov Paavovho najväčšieho súpera Villeho Ritolu (Nurmi už mal päť zlatých). Ten vyhral v novom svetovom rekorde 30:23,3 min. Nurmi v tom istom čase vraj sám na vedľajšom štadióne dosiahol v teplákoch 29:58 min. "Aj keby tá legenda nebola pravdivá, muž, ktorému ju pripisujú, jej bol hoden," povedal po štyridsiatich rokoch legendárny austrálsky vytrvalec Ron Clarke.
Nevysoký Fín bol uzavretý, mlčanlivý, nikdy sa neusmial, rozhovory odmietal. Traduje sa, že ho isté americké noviny počas trojmesačného turné v USA roku 1925 predsa len "zlomili" na interview. Nurmi s tlmočníkom po ruke (Paavo celý život hovoril výlučne po fínsky) odpovedal na sedem otázok siedmimi slovami - trikrát áno, tri razy nie a na poslednú - neviem.
Lauri Pikhala, prvý Nurmiho tréner, potom životopisec, iste najlepší znalec chýrnej predvojnovej fínskej atletiky, povedal: "Vždy nosil masku. Mali ho zosobášiť s Gretou Garbo." Švédska herečka sa tiež odmietala nechať fotografovať a vyhýbala sa verejnému životu.
Napriek neskutočnej sláve v rodnej krajine (deň po jeho úmrtí vyhlásili Fíni 24-hodinový národný smútok) zostáva Nurmiho život zastretý záhadami. Jeho syn Matti spomínal: "Na otca si pamätám len v dojmoch. Rodičia sa rozviedli, keď som mal tri. Každé leto som však trávil v otcovom letnom dome. V kruhu priateľov bol zhovorčivý, až veselý. Na verejnosti sa obklopil hradbami. Skutočne hovoril málo. Čo však povedal, smerovalo ku koreňu veci. Zodpovedalo tomu, čo si myslel. Taký človek má málo priateľov."
Mimochodom, odpoveď - neviem - zo spomínaného amerického "sedemslovného" rozhovoru, odznela po otázke: Ste najlepším bežcom na svete?
