Michal Viewegh na bratislavskej čítačke. FOTO - PETER PROCHÁZKA
li Slováci svojim susedom závidieť. "V týchto veciach si nechám poradiť," povedal počas svojej návštevy v Bratislave Viewegh. Je zrejmé, že dnes sa nám už knihy oplatí viac prekladať ako dovážať.
Štrnásta kniha a ôsmy román najčítanejšieho českého spisovateľa, autora bestsellerov ako Báječná léta pod psa či Výchova dívek v Čechách, je parafrázou na hru o vypadávaní. Povedomá melancholická groteska, no teraz skôr o starnutí a kríze stredného veku. Päť postáv - troch mužov a dve ženy, autor stvárňuje od dospievania po zlomovú štyridsiatku.
"Je prirodzené a logické bilancovať, keď sa dostávame do druhého polčasu. Ak však dokážem o tom písať, znamená to, že už mám potrebný nadhľad," tvrdí. Hoci sa Viewegh pôvodne chystal písať príbeh o pití v Čechách, téma absolventských stretnutí si ho našla skôr. "Nebavilo by ma pracovať tak, že vopred oznámim, kto bude v knihe vystupovať, aký bude dej a potom budem všetko len mechanicky ovplyvňovať. Je to dôsledok mojej nedisciplinovanosti, že poviem, o čom román bude, keď ho ešte nemám napísaný." Sklamaný však nemusí byť žiaden čitateľ, alkoholu je v románe dosť, najmä vďaka postave alkoholika Toma.
Napriek svojej popularite a takmer miliónu predaných kníh bol Viewegh často označovaný za autora prvoplánovej prózy, či dokonca za McDonalda českej literatúry. "Počúvam to už niekoľký rok. No mám dojem, že to je to najtriviálnejšie polopravdivé klišé. Neplatí pre paródie a fejtóny, ktoré píšem, a Vybíjaná tiež nie je moja prvá vážna knižka. Píšem takto už dlho, len teraz si to všimli tí, ktorí to skôr nevideli," odkázal kritikom. Napriek tomu priznáva, že vážnejší tón knihy spôsobila aj súhra istých životných okolností v jeho živote - smrť prarodičov, ktorá sa premietla do románu ako smrť otca.
"Zrkadiel našich zmarených životov", ako v knihe stretnutia spolužiakov po rokoch nazýva, zažil niekoľko. No je to iba metaforické zveličenie, ktoré neplatí na všetky postavy. "Hujerová mala celkom krušné detstvo, ale nakoniec sa našla. Dúfam, že môžem to isté povedať o sebe," porovnáva sa s postavou triednej špaty. "Chcel som vedieť, aké to má výrazne škaredé dievča. Veľmi často počúvam kompliment, že moje portréty pôsobia dôveryhodne. Je to asi tým, že som žil často vo vyložene ženských kolektívoch," opisuje svoje prevteľovanie sa do dokonale vykreslených ženských postáv.
Či sa slovenským čitateľom tieto premeny tiež páčia, si overuje spolu so svojím vydavateľom Martinom Pluháčkom na literárnom turné po slovenských mestách. "Aj to je jednou z náplní práce spisovateľa. Ak tvrdím, že píšem pre čitateľa, nesmiem sa mu vyhýbať. Je pre mňa dôležité overiť si, ako čitatelia reagujú, aj keď teraz to už trocha presahuje ľudské možnosti." Na debate s bratislavskými fanúšikmi sa však Viewegh opäť preriekol - ako pred rokom. Zveril sa, že jednou zo zvažovaných tém pre ďalšiu knihu môže byť aj bulvár. "Literatúra síce nie je o vyriaďovaní si účtov, ale predsa."
Či sľubnému námetu český spisovateľ podľahne, alebo nie, sa budeme môcť dozvedieť najskôr zrejme opäť až o rok.
Autor: DOROTA KRÁKOVÁ
