Skutočným dôvodom náhlej rezignácie 67-ročného muža je však s najväčšou pravdepodobnosťou jeho neschopnosť. Z Kosova aj zo zahraničia sa ozývali otázky, prečo nedokázal zabrániť nájazdom na srbské dediny a následným etnickým zrážkam Srbov a Albáncov, ktoré si v marci vyžiadali 19 obetí, 600 zranení a 300 evakuovaných.
S Holkerim neboli spokojní miestni Albánci ani Srbi. Vyčítali mu, že pre 100-tisícovú kosovsko-srbskú enklávu nedokázal zaručiť bezpečnosť. Belehrad dokonca žiadal OSN o jeho odvolanie. Objavili sa aj vyhlásenia, že jeho post "nie je prácou pre dôchodcov".
Podľa agentúry ČTK vyčítali medzinárodní pozorovatelia Holkerimu, že odkladá otvorenie diskusie o definitívnom štátnom usporiadaní Kosova, čo malo podľa nich za následok stupňovanie násilia a vznik začarovaného kruhu podobného situácii na Blízkom východe.
Holkeriho nástupca ešte nebol včera známy. Prvé špekulácie priniesli meno Holanďana Pietera Feitha, bývalého vyslanca NATO na Balkáne, so skúsenosťami z Macedónska aj južného Srbska, ktorý dnes radí vysokému predstaviteľovi EÚ pre bezpečnostnú a zahraničnú politiku Javierovi Solanovi, píše agentúra Reuters.
Nového správcu čaká horúca stolička. Rok 2005 je totiž pre mnohých kosovských Albáncov dátumom, keď sa konečne rozhodne o ich nezávislosti. Je čas na čelo Kosova namiesto diplomata či exministra postaviť experta so silnou podporou z Washingtonu aj Bruselu, tvrdia diplomati.
Keď bývalý fínsky premiér pred menej než rokom funkciu šéfa OSN v Kosove prijímal, vyhlásil, že to bude najťažšia úloha v jeho živote. Médiá jeho vymenovanie nazvali kompromisným riešením.
Pred desiatimi dňami Holkeriho hospitalizovali pre vyčerpanie organizmu počas schôdzky ministrov zahraničia Rady Európy v Štrasburgu. Z Francúzska hneď odcestoval do Helsínk na lekárske testy, kde zrejme aj padlo rozhodnutie o jeho odstúpení.
"Niekto musí byť obetným baránkom," vyhlásil podľa Reuters unavený Holkeri krátko po rezignácii. Naznačil, že Európa a Spojené štáty ho obetovali, aby zahladili svoju vlastnú zodpovednosť za niekoľkoročné váhanie voči stále driemajúcemu kosovskému konfliktu.
Dvojmiliónové Kosovo spravuje OSN od júna 1999. Juhosrbskú provinciu prebralo pod svoju správu po 11-týždňovom bombardovaní NATO, ktoré zastavilo útoky režimu Slobodana Miloševiča na etnických Albáncov.
Belehrad tvrdí, že nezávislé Kosovo by mohlo spustiť reťazovú reakciu nepokojov na Balkáne. Navrhuje Kosovo rozdeliť na dve etnicky čisté oblasti. Podľa kritikov srbskej politiky by to bola rezignácia na občiansky princíp spravovania krajiny. Pre tisíce kosovských Albáncov je nezávislosť jediným prijateľným riešením.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
