Najväčšej popularite návštevníkov sa teší expozícia subtropických a tropických rastlín. FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ
erstva školstva dotáciu 2,6 milióna korún. Táto suma stačí na pokrytie približne polovice vlaňajších nákladov. "V tuhších zimách je mesačná faktúra za teplo aj 700-tisíc korún! Je máj a my máme na konte mínus 228-tisíc," hovorí Sergej Mochnacký, riaditeľ zariadenia.
Hlavným problémom sú skleníky. Zo 40-tisíc druhov a kultivarov tvoria tropické a subtropické rastliny takmer dve tretiny. Na viac ako tisíc druhov sa vzťahuje Medzinárodný dohovor o obchode so vzácnymi rastlinami. Všetky si vyžadujú špecifické podmienky. Za zanedbanie starostlivosti sú vysoké pokuty. "Skleníky vykurujeme osem mesiacov v roku. Stačí, aby sme v zime, keď bude vonku mínus desať stupňov, nekúrili tri hodiny, potom už žiadne peniaze nebudeme potrebovať," hovorí riaditeľ.
Expozičné skleníky s rozlohou 3000 štvorcových metrov majú takmer 50 rokov. Už na prvý pohľad je ich stav žalostný. Zhrdzavené konštrukcie, netesniace sklenené tabule, provizórne utesnené diery. "Nikdy neboli peniaze na ich pravidelnú údržbu či rekonštrukciu. Našli sa len v prípade havárií. Nechali sme si urobiť energetický audit, čakáme na výsledky. Podľa našich prepočtov predstavujú straty tepla minimálne 40 percent," konštatuje riaditeľ.
Pri návšteve botanických záhrad v Česku mohol kolegom len závidieť: "V Prahe, Brne či v Liberci mali rovnaké problémy. Pred piatimi rokmi staré skleníky zbúrali a postavili nové so špičkovým technickým vybavením, s počítačovou technikou, ktorá riadi celú prevádzku. My, keď potrebujeme skleníky zatieniť, natrieme sklenené časti vápnom, keď rastliny potrebujú viac svetla, vápno zotrieme. Tam to funguje cez fotobunky, všetko riadi počítač. Ani v Česku nie sú botanické záhrady ziskové. Štát si to uvedomuje. Do výstavby nových skleníkov investoval 40 miliónov českých korún. Ich dotácie sú s našimi neporovnateľné."
V košickej botanickej záhrade šetria na každom kroku. O prácu príde osem zo 47 zamestnancov. Peniaze sa snažia získať predajom rastlín z nadprodukcie. Vlani navštívilo botanickú záhradu 20 000 návštevníkov, zo vstupného, z prenájmu priestorov na fotografovanie mladomanželov v exotickom prostredí a z ďalších aktivít dosiahli príjmy okolo 600 000 korún.
"Botanická záhrada sa nemôže stať veľkoproducentom rastlín. Je to predovšetkým vedecká, vzdelávacia, výchovná a kultúrna inštitúcia. Podnikateľskými aktivitami si môžeme len prilepšiť," tvrdí Sergej Mochnacký.
Botanická záhrada
Botanickú záhradu Univerzity Pavla J. Šafárika založili v roku 1950. Na 30 hektároch je 40-tisíc vzácnych, väčšinou chránených rastlinných druhov. Ďalších 30-tisíc rastlín obsahuje herbár botanickej záhrady. V teplých expozičných skleníkoch s rozlohou 3-tisíc štvorcových metrov je prístupná vzácna zbierka tropickej a subtropickej vegetácie.
Ministerstvo situáciu prehodnotí
Univerzita s peniazmi pre botanickú záhradu v rozpočte na tento rok neráta. "Našou prvoradou povinnosťou je zabezpečiť výchovno-vzdelávací proces. Žiaľ, ani pri najlepšej vôli peniaze na botanickú záhradu nemáme," povedala pre SME Helena Dohovičová poverená zastupovaním kvestora UPJŠ. "Hľadáme možnosti spolu s vyšším územným celkom i s magistrátom mesta, ďalej rokujeme aj s ministerstvom školstva a s ministerstvom životného prostredia."
"My sme tohto roku poskytli dotáciu v rámci našich možností. Treba si uvedomiť, že je to zariadenie univerzity, a nie ministerstva školstva. Môžem ale zodpovedne vyhlásiť, že situáciu prehodnotíme," povedala pre SME generálna riaditeľka sekcie financovania a rozpočtu ministerstva školstva Eva Bizoňová.
