"Šiel som zo školy, no keď som to videl, schoval som sa na strom," spomína ďalší Žid.
Polícia si nevedela dať rady s rozvášneným davom a požiadala o pomoc vojakov. Tí sa však pridávali na stranu prenasledovateľov a pomáhali obyvateľom vyvliekať Židov na ulicu. "Vojaci nás zozadu tlačili bajonetom na ulicu, kde nás z každej strany ľudia bili. Úniku nebolo... Nebolo nikoho, kto by nás ochránil. Dav bol proti nám, vojaci nás nebránili... Krvácali sme... Myslela som, že začínajú transporty."
Výsledkom pogromu bolo 47 zranených, z toho 18 hospitalizovaných. Vyšetrovacie komisie popreli, že by išlo o pogrom a nepriamo obvinili Židov, že si za to môžu sami. Nikto nebol odsúdený. Súd rozhodol až v apríli v roku 1950. Všetci obvinení však boli oslobodení, zavážil ich robotnícky pôvod, či partizánska minulosť.
Dokumentom sa nesie smútok zo slov židovských svedkov, ktorí väčšinou žijú v Izraeli. Pripomínajú však, že nie všetci gardisti, či arizátori boli zlí. "Našli sa však aj takí, ktorí pomáhali Židom sa skryť, utiecť," hovorí starší pán, ktorý si spomína na katolíckych susedov, ktorí Židov bránili slovami: "Len cez našu mŕtvolu."
"Aj keď bol niekto gardista alebo hlinkovec, dokázal byť slušný," dodáva ďalší. "No boli aj takí, ktorí sa v ponižovaní Židov vyžívali. Pamätám si, ako šli v šíku a spievali rež a rúbaj, až ma zamrazilo," spomína pamätník a gardistov priamo menuje. Menami a fotografiami skutočných ľudí je pretkaný celý film.
Dokument prináša aj názory bežných topoľčianskych občanov, z ktorých len málo bolo ochotných sa vyjadriť.
"Keby nebolo Slovenského štátu, tak nás Maďari s Poliakmi zožerú... Ten Rus tak dobre jebol toho Žida... tak som si myslel, že by sa mu hodilo takých aspoň desať... Židi, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude," povedal starší topoľčiansky občan. Na záver dodal, že jemu Židia vlastne nič zlé neurobili. Práve jedna veta z jeho výpovede bola podľa vedenia STV dôvodom, prečo dokument neodvysielať.
Dokument sa končí záberom na cintorín. Pred druhou svetovou vojnou žilo v Topoľčanoch 3200 Židov, tvorili jednu tretinu obyvateľov. Po vojne sa ich do mesta vrátilo 550. Po šoku z pogromu neostal v Topoľčanoch ani jeden - také sú záverečné slová dokumentu.
(hr)
