O protižidovskom pogrome v Topoľčanoch v septembri 1945 sa mimo odbornej verejnosti veľa nevedelo. Nehovorilo sa o ňom, ale ani nepísalo, možno aj preto, že za pogrom, ktorý sa stal necelých 5 mesiacov po skončení druhej svetovej vojny, nemôžu Slováci viniť nikoho iného.
Ako "protižidovskú demonštráciu" pogrom krátko spomína vo svojej knihe Milan S. Ďurica, známy svojím kladným vzťahom k vojnovému slovenskému štátu a udalosť skôr ospravedlňuje.
Odborne sa tejto téme venoval až historik Ivan Kamenec vo svojej štúdii Protižidovský pogrom v Topoľčanoch v roku 1945. Kamenec bol i odborným poradcom pri tvorbe dokumentu Miluj blížneho svojho a v pondelkovej diskusii na STV vysvetľoval historické fakty a polemizoval s hodnoteniami Jána Čarnogurského.
Ako píše Kamenec, hoci udalosti v Topoľčanoch trvali niekoľko hodín, vzrušili nielen slovenskú verejnosť, ale aj najvyššie vládne a politické miesta v Československu.
Protižidovské nálady sa objavovali v Topoľčanoch už v časoch pred vojnovými transportmi Židov do koncentračných táborov, rovnako ako v iných slovenských mestách, či napríklad aj v Poľsku. Neboli však veľkého rozsahu. Vojnou a charakterom slovenského štátu sa tieto nálady stupňovali.
Židia mali v Topoľčanoch pomerne silné hospodárske pozície, a aj to bol jeden z motívov, ktorý vytváral pôdu pre antisemitské nálady. U arizátorov sa navyše objavili obavy o ľahko nadobudnutý židovský majetok, keď sa Židia, ktorí prežili koncentračné tábory, začali vracať domov. Začali sa šíriť rôzne fámy, že Židia pripravujú pomstu katolíkom. Na útok proti nim už chýbala len vhodná zámienka.
Začiatkom septembra sa rozšírila fáma, že Židia chcú zabrať miestnu kláštornú školu. 24. septembra dav zložený prevažne zo žien žiadal vysvetlenie pred Okresným národným výborom. Hoci tam fámu popreli, dav sa hrnul brániť školu. Medzitým sa rozšírila ďalšia fáma, že židovský lekár Berger v škole zabíja deti otrávenou očkovacou látkou.
Napriek protestom učiteliek dav vtrhol do školy, vyvliekol očkujúceho lekára a na ulici ho zbil. Davová psychóza sa rozšírila do celého mesta, obyvatelia bili každého Žida, ktorý sa nestačil skryť. Nasledovalo rabovanie, do Topoľčian prichádzali aj ľudia z okolitých dedín.
