Urobiť tak môžu ústne na ktoromkoľvek útvare polície alebo na prokuratúre, či písomne. Pri ústnom oznámení musí príslušný pracovník spísať zápisnicu. Písomné oznámenie nemá presne určenú formu. Stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať skutok vrátane označenia páchateľa - ak je oznamovateľovi známy - a ďalších svedkov.

Oznamovateľ trestného činu by mal v podaní uviesť aj svoje identifikačné údaje pre prípad, že by ho chceli vyšetrujúce orgány ešte vypočuť. Ak však má obavy, že by bol oznámením jeho totožnosti ohrozený jeho život alebo zdravie, nemusia sa jeho údaje v spise uvádzať. O tom, či sú tieto obavy opodstatnené, rozhodne prokurátor. Ak z oznámenia vyplývajú aj nejaké konkrétne poznatky, je polícia povinná vybavovať aj anonymné podania.

Časť oznamovateľov má obavy z prípadných právnych následkov, ak sa podozrivému nepodarí preukázať vinu. Ak si oznamovateľ preukázateľne vymýšľal a klamal, môže skutočne na súde skončiť on. Aj krivé obvinenie je totiž trestné. Ak boli uvedené iba pravdivé skutočnosti, nemá sa oznamovateľ čoho báť. Naopak, riziko hrozí tomu, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní.

Úrady

- Prvým krokom občana pri preverovaní nezákonných postupov úradov je podanie sťažnosti. Sťažnosť treba adresovať vedúcemu toho úradu, o ktorého pracovníka ide. Ak je sťažnosť smerovaná priamo proti vedúcemu, na jej vybavenie je príslušný jeho priamy nadriadený. Na sťažnosti proti poslancovi obecného zastupiteľstva, starostovi a primátorovi je príslušná osobitná komisia zriadená pri každom zastupiteľstve. Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní, v zvlášť náročných prípadoch to môže byť až 90 dní.

Sudcovia

- Sťažnosti na sudcov vybavuje predseda príslušného súdu. V prípade sudcu sa možno sťažovať jedine na prieťahy v konaní alebo na správanie sa. Proti samotnému rozhodnutiu vo veci nepomôže žiadna sťažnosť, jediným možným riešením je odvolanie sa. Ak však existujú dôkazy o náklonnosti sudcu k protistrane, popri namietnutí zaujatosti sudcu možno podať sťažnosť predsedovi súdu, ktorý musí sťažnosť prešetriť.

Polícia, prokuratúra, súdy

- Prípady na polícii, prokuratúre a súdoch by mali byť prideľované podľa rozvrhu práce. Ten by mal obsahovať ľudským faktorom neovplyvniteľný kľúč na prideľovanie vecí. Ak sa rozvrh nedodržal a vec si prisvojil napríklad sudca, ktorý nebol v poradí, opäť sa možno obrátiť so sťažnosťou na predsedu súdu.

Verejná správa

- Nad zákonnosťou v rozhodovaní a postupoch orgánov verejnej správy u nás dozerá prokuratúra. V prípade podozrenia z nezákonnosti možno preto popri sťažnosti podať podnet priamo na prokuratúru. Na základe podnetu prokurátor preskúma, či nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Ak odhalí nedostatky, môže podať protest alebo môže dotknutému orgánu navrhnúť spôsob odstránenia nezákonnosti v jeho postupe. Ak zistí podozrenie zo spáchania trestného činu, je jeho povinnosťou začať trestné stíhanie.

Kontrola a stíhanie

- Jedinými subjektmi, ktoré môžu začať trestné stíhanie, sú polícia a prokuratúra. Významné kontrolné právomoci však majú aj Najvyšší kontrolný úrad (najmä pri kontrole nakladania so štátnymi prostriedkami) a sekcia kontroly Úradu vlády. Tieto orgány môžu konať aj na podnet občanov a právnických osôb. Ak zistia podozrenie zo spáchania trestného činu, sú povinné odovzdať vec orgánom činným v trestnom konaní.

Poslanci

- Ak existuje podozrenie, že si štát neplní povinnosti voči svojim občanom, môžete sa obrátiť aj na poslancov parlamentu a miestnych zastupiteľstiev.

(Spracované podľa príručky Korupcia choroba a protilátky vydanej združením CEPA, www.cepa.sk)