Slovenskú kanoistiku bude na Hrách XXVIII. olympiády v Aténach reprezentovať sedem pretekárov v štyroch lodiach. K štvornásobným majstrom sveta z komárňanského štvorkajaku (bratia Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Bača reprezentujúci ŠKP Bratislava) pribudli počas tohto víkendu na európskom šampionáte v Poznani singlisti. Kajakári Róbert Erban (32 rokov, ŠKP Bratislava) na 1000 m a Martin Chorváth (24, Dukla Trenčín) na 500 m, kanoista Marián Ostrčil (24, Dukla Trenčín). V hre stále zostáva Marcela Erbanová s možnosťou udelenia voľnej karty. Pretekárka ŠKP Bratislava (26) skončila o tri desatiny za postupovou priečkou. Svoje v tomto smere musí zohrať naša športová diplomacia, počty budú dopĺňať, ako spomenula včera po príchode z Poľska Erbanová, predovšetkým kajakárkami.
Šéftréner slovenskej reprezentácie rýchlostnej kanoistiky Pavel Blaho bol s výsledkom spokojný.
Smoliarka Erbanová
Najskôr pripomenul krajnú nepriaznivú možnosť, ktorú tiež, hoci nerád, pripustil: "Nemusel sa kvalifikovať nikto. Nemali sme žiadneho istého favorita, kritériá boli viac než náročné. Za istých okolností nemusela stačiť ani medailová priečka. Som rád, že to tak dobre dopadlo. Marcely je mi úprimne ľúto. Bolo strašné počasie. Od dažďa cez krupobitie, vietor až po pekný slnečný máj. Kajakárky zastihol doslova psí čas. Ale to všetky. Erbanová nastupovala s extrémnou motiváciou. Vyštartovala tak rýchlo, že ju zariadenie vrátilo späť. Potom rátajúc, že sa bude štart opakovať, zaspala ostrý povel. Stratu nedostihla, ešte desať metrov a je na olympiáde. Smola, zapracujeme v diplomacii. Musím spomenúť i druhú krajnosť. Mohli postúpiť i viacerí. Rátal som predovšetkým s deblkanoe Páleš - Kubica."
Rozvážny Erban
Postup je jedna vec, výsledok na olympiáde druhá. Náš najskúsenejší kajakár Róbert Erban vie o tom dosť. Na vrcholný športový sviatok pocestuje štvrtý raz. V Barcelone 1992 bol spolu Turzom, Kadnárom a Szabóom štvrtý. O deväť stotín. Naposledy v Sydney opäť na nevďačnej priečke, hneď za stupňom víťazov. Vedno s R. Riszdorferom, Tarrom a Vlčekom im v štvorkajaku chýbalo k bronzu päť desatín.
"V závere prípravy musíme urobiť niečo extra, výnimočné, svojské. Také s čím nikto neráta. Olympiáda je výnimočná udalosť. Tam sa nechodí vydať zo seba všetky sily, to je, samozrejmé, ale uspieť. V minulosti sme neraz otvárali ústa, kto to vlastne víťazí, veď takého pretekára vôbec nepoznáme. Poväčšine bodujú neznámi dravci alebo veľmi skúsení borci schopní vymyslieť niečo nové. Mám svoje predstavy. Samozrejme, nevyzradím ich. Azda slovkom, plán na úspech sa rodí vo vysokých horách, hoci jazdíme v nížinách," povedal Erban. Na ilustráciu uviedol príklad: "Pred Atlantou (Róbert tam skončil v singlkajaku ôsmy - pozn. red.) som sa pripravovala doma v Piešťanoch s jedným Juhoafričanom. Jednoznačne nevládal, nestačil mi v objemoch, mal toho plné zuby. Odišiel domov, prišiel do USA. Nestačil som sa čudovať, aký je zrazu dobrý. Povedal mi - bol som vysoko."
Šťastní Ostrčil a Chorváth
Ostrčil a Chorváth hovorili o splnenom sne, na olympiádu idú prvý raz. Chorváth pripomenul, že mal čosi vyše roka, keď sa hral s moskovským olympijským Míšom a tých päť kruhov na opasku medvedíka ho fascinovalo.
Na záver privítania úspešnej výpravy sa po stý raz hovorilo (a treba to pripomenúť aj tisíckrát, ak nenastane náprava), že majstrovstvá Slovenska budú na nevyhovujúcej trati Zelenej vody pri Novom Meste nad Váhom. Erban dokonca oponoval: "Tam to predsa byť nemôže."
Už asi nejde o vážnu kvalifikáciu, inak by Slováci opäť cestovali k českým priateľom do Račíc. Nemáme totiž regulárnu dráhu. Jeden z našich najúspešnejších športov vôbec roky márne čaká na dohotovenie kanála v Jarovciach. Chýbajú v podstate drobnosti, odklady, prirodzene, zvyšujú náklady.
PETER FUKATSCH
