O cesty, ktoré by priviedli „čierne zlato“ z oblasti Kaspiku do západnej Európy a potom USA, sa zaujímajú svetové ropné spoločnosti už aspoň desať rokov. Experti tvrdia, že v oblasti Kaspického mora sú tretie najväčšie zásoby ropy na svete. Ich význam s komplikovanou situáciou v arabskom svete ešte vzrástol.
Väčšinu zásob, odhadovaných na 18-34 miliárd barelov, vlastnia postsovietske republiky Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan. O trasy ropovodov sa však v oblasti vedú dlhodobé tvrdé spory. Veľké slovo v nich má Rusko, ktoré je dosiaľ jediným veľkým prepravcom kaspickej ropy.
USA, ktoré sa snažili dosiaľ utlmovať ruský monopol, podporili projekt stavby ropovodu cez spriaznené Turecko skôr, než cez lacnejší, ale politicky nestabilný Irán. Z tureckého prístavu Ceyhan mal ropu na Západ dopravovať obrovský tanker, čo by sa však neobišlo bez rizík. Na projekte pracuje britská BP.
Kazachstan vidí ekonomické výhody a chce toľko rôznych ropovodov, koľko sa len dá. V marci tohto roku otvoril prvý priamy ropovod na medzinárodné trhy. Vedie cez ruské územie do čiernomorského prístavu Novorossijsk. Experti to hodnotia ako posilnenie ruského vplyvu v oblasti. Ropovod vybudovalo konzorcium Caspian Pipeline Consortium (CPC) s popredným americkým investorom Chevron. (bj)
