Je všeobecne známe, že v NHL je takmer všetko možné. Predsa však možno pochybovať, že by sa našlo mnoho takých, ktorí tipovali finále Stanleyho pohára Tampa Bay Lightning - Calgary Flames. Avšak účasť týchto tímov vo finále (Lightning prvýkrát, Flames tretíkrát) je v tomto okamihu historickým faktom.
Príbeh cesty týchto dvoch mužstiev do finále je rôzny i spoločný zároveň. Rôzny je v tom, že Tampa postúpila do finále ako tím s najlepším výsledkom vo Východnej konferencii po základnej časti sezóny (106 bodov, čo je, samozrejme, najlepší výsledok v histórii klubu), kým Calgary Flames bojovali čo len o postup do play off takmer do konca (napokon skončili na šiestom mieste). Spoločný je v tom, že pred dvoma rokmi by za tieto mužstvá nikto nedal vari ani zlomený groš: tréner bleskov Tortorella bol pred sezónou 2002/2003 neoficiálne vyhlásený za najpotenciálnejšieho kandidáta na prvý vyhadzov sezóny. Dnes, aká to irónia, je vážnym kandidátom na trofej pre najlepšieho trénera sezóny. Flames sa po šiestykrát za sebou nedostali do play off, pričom ich najžiarivejšia hviezda Jarome Iginla po famóznej sezóne 2001/2002, keď vyhral súťaž o najproduktívnejšieho hráča (96 bodov), šiel rok na to s celým mužstvom hlboko do priemeru (67 bodov). Samozrejme, brány play off zostali po siedmykrát zatvorené.
Play off po šiestich rokoch
Hľa, dva roky na to hrajú oba tímy vo finále o najcennejšiu klubovú hokejovú trofej na svete a mnohí sa nestačia čudovať. Lenže ono to má všetko svoje racionálne jadro: v prípade Tampy Bay je cesta do finále pokračovaním ohromného výkonnostného vzostupu, ktorý sa začal práve v minulej sezóne. Blesky sa po šiestich rokoch dostali do play off, pričom nielen získali historicky najvyšší počet bodov (93), ale po prvý raz vyhrali aj Juhovýchodnú divíziu. A to v čase, keď zostava ich najväčšieho súpera v divízii Washington Capitals praskala vo švíkoch od veľkých mien. Napokon si blesky v play off zgustli práve na Washingtone, ktorý v pohode vyradili. Kľúčovým momentom v tomto vzostupe (príbeh bleskov sa v tomto bode podobá na príbeh Calgary Flames) sa stal príchod trénera Johna Tortorellu. Ten do príchodu na Floridu odkoučoval akurát štyri nič neznamenajúce duely s New York Rangers. To bola celá jeho trénerská skúsenosť v NHL. Nečudo, že sa našlo mnoho hlasov, ktoré sa s ironickým podtónom posmievali z jeho angažovania. Ako sa však ukázalo, do klubu prišiel pravý muž v pravej chvíli.
Andreychukova premiéra
Druhým kľúčovým komponentom bol príchod Dava Andreychuka, jedného z najstarších a najskúsenejších hráčov v NHL. Andreychuk sa po vyše 1700 zápasoch konečne dostal do finále o Stanleyho pohár. Nikto predtým nečakal na to tak dlho. Blesky - podobne ako ich súper - sa do finále dostali s takmer identickou zostavou, s akou hrali pred rokom. Aj z jedného, aj z druhého mužstva odišli pred sezónou popri iných iba dvaja kľúčoví hráči: z Tampy Václav Prospal a z Calgary Chris Drury. Ako sa ukázalo, aj keď jeden i druhý patrili k najlepším hráčom svojich tímov (Prospal bol dokonca vlani najproduktívnejším hráčom Tampy), ich odchod sa na kvalite hry oboch klubov nijako vážne nepodpísal.
Tajničku vyriešil Kiprusoff
Vzostup v prípade Calgary Flames je v istom zmysle ešte strmejší než v prípade Tampy, minimálne pod optikou vlaňajšej sezóny. Calgary vlani po siedmykrát za sebou nedosiahli do bojov o Stanley Cup a vyzeralo to, že sa to bude rok čo rok opakovať. Najmä, ak sa Iginlovi výrazne prestalo dariť. Vzostup klubu aj v tomto prípade súvisí viac s príchodom trénera než s revolúciou v hráčskom kádri. Darryl Sutter dostal predtým kopačky od San Jose Sharks a prišiel k mužstvu, ktoré nevyzeralo práve najlepšie. Dva roky na to sú Flames na výslní, takmer s identickým kádrom. Takmer znamená s výnimkou brankára, ktorý sa stal riešením tajničky: Miika Kiprusoff prišiel do Calgary vlani v novembri na výpomoc, Turek bol zranený a MacLennan potreboval dvojku. Po pár zápasoch sa všetko zvrtlo. Kiprusoff je dnes nespochybniteľná jednotka, Turek zahrieva lavičku a MacLennan je už u Rangers.
Kto by vlani pred sezónou povedal, že nevýrazný fínsky brankár bude na jej konci vážnym kandidátom na trofej o najhodnotnejšieho hráča ligy (z brankárov naposledy túto trofej dostal Dominik Hašek), považovali by ho za blázna. A môžeme pokračovať: to isté platí aj v prípade, keby niekto povedal, že napríklad taký Martin St.Louis, jeden z najnižších hráčov NHL - 175 cm, bude najproduktívnejším hráčom základnej časti sezóny, a ako sa ukazuje, aj play off. Navyše ide o hráča, ktorý nebol nikdy draftovaný. V tom je však krása života: niekedy sa jednoducho stane, že zlatokopom a agentom jeden nuget zo sita unikne.
Ostali pred dverami finále
Čo povedať o vyradených mužstvách? San Jose Sharks odohrali najlepšiu sezónu v histórii, majú skvelého trénera Rona Wilsona a rovnako sľubnú perspektívu. V kľúčových okamihoch im odišli hlavní ťahúni (Marleau, Harvey, Cheechoo), a to rozhodlo. Philadelphia Flyers pred play off prezbrojila hlavne vzadu (Burke, Malachov, Timander, Markov), keďže prišla o hlavného beka Erica Desjardinsa. Nepomohlo. Ako sa však ukázalo, problém bol hlavne vpredu: Keith Primeau bol príliš osamotený. Roenick, Amonte, Recchi, Žamnov, LeClair hrali kvalitatívne raz hore, raz dolu, chýbala im konzistentnosť a strelecká potencia. Iba raz (v druhom zápase) rozbili Tampu na prach, čo nestačilo. Zdá sa, že podobne ako v Detroite aj vo Philadelphii nastane súmrak bohov a dôjde ku generačnej prestavbe.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
