Na stretnutie so svojim americkým manželom Charlesom Jenkinsom si jeho manželka Hitomi Sogaová ešte musí počkať. Uvidia sa až v Pekingu. FOTO - REUTERS Severná Kórea v sobotu prepustila osem rodinných príslušníkov japonských občanov unesených v 70. rokoch jej agentmi. Nevšedný príbeh rodín, ktoré vznikli za bizarných okolností po zavlečení z demokratického Japonska do totalitnej a zaostalej Kórey, rozlúskol na krátkej návšteve Pchjongjangu japonský premiér Džuničiró Koizumi.
S najvyšším predstaviteľom KĽDR Kim Čong-ilom sa mu podarilo vyjednať počas ich 90-minútového stretnutia návrat svojich krajanov a s piatimi sa vrátil do Tokia.
Nebolo to však zadarmo - Japonsko do zbedačenej Severnej Kórey pošle dodávky 250-tisíc ton potravín a zdravotnícku pomoc za asi desať miliónov dolárov. Severokórejský prezident podľa Koizumiho povedal, že si želá Kórejský polostrov bez jadrových zbraní - práve jeho jadrový program priniesol na Ďaleký východ takú nervozitu.
Unášali ich agenti
S únosmi obyčajných, mladých Japoncov začali severokórejskí agenti pred štvrťstoročím. Kaoru Hasuike (dnes 46) a jeho priateľka Jukike sa v roku 1978 prechádzali po pláži v severnom Japonsku. Romantická prechádzka mladých ľudí sa skončila v Severnej Kórei. Agenti komunistického štátu ich premohli, zašili do vriec a loďou previezli do KĽDR, aby tam špiónov vyučovali japončinu a japonské reálie. Mladí Japonci sa v Severnej Kórei v roku 1980 zosobášili, vychovali dve deti a žili rovnako ako celá krajina v úplnej izolácii od celého sveta.
Až v roku 2002 sa premiérovi Koizumimu na jeho prvej návšteve komunistického štátu podarilo dosiahnuť prepustenie piatich unesených Japoncov. Kaoru a Jukike sa dostali domov. Ich dcéra, ktorá vyštudovala univerzitu v Pchjongjangu, a syn študujúci informatiku však zostávali zajatcami Kim Čong-ila. Celá rodina sa zišla až v sobotu, keď sa vrátili spolu s ďalšími tromi mladými ľuďmi do vlasti ich rodičov. Médiá na stretnutie nemali prístup.
Nevyjasnené prípady
Japonsko reagovalo na ich návrat zvláštnymi vydaniami denníkov. Reakcie však neboli len nadšené. Ešte stále zostáva nevyjasnený osud desiatich unesených Japoncov a ich rodiny sú veľmi nespokojné. Pchjongjang tvrdí, že osem z unesených už zomrelo. To však neznamená, že v KĽDR už nie je nijaký Japonec.
"Cítim to ako zradu," reagoval otec Megumiho Jokotu, ktorého v roku 1977 uniesli ako trinásťročného, na stretnutie japonského premiéra s Kim Čong-ilom. O osude svojho syna sa nič nedozvedel a neurčitá dohoda, že pátranie po ďalších nezvestných bude pokračovať, ho neuspokojila.
Napriek týmto výhradám je prepustenie japonských detí prielomom v historicky zaťažených vzťahoch medzi Japonskom a Severnou Kóreou. Japonsko pri rokovaniach až doteraz prakticky nepripúšťalo inú tému rokovaní.
Američanov osud
Koizumi vyjednal slobodu aj pre amerického vojaka Charlesa Jenkinsa, manžela unesenej Japonky Hitomi Sogaovej, ktorá sa vrátila do svojej vlasti už v roku 2002. Jenkins a dve jeho dcéry však do Japonska neodcestovali. Američan je totiž dezertérom, ktorý pred štyridsiatimi rokmi prebehol z juhokórejskej zóny na severokórejské územie.
Ak by vstúpil na japonské územie, hrozilo by mu, že by ho mohli postaviť pred americký vojenský súd a tak odmietol vycestovať s ostatnými do Tokia. Američania mu zradu odpustiť nehodlajú (v Japonsku to mnoho ľudí sklamalo), a tak Koizumi povedal, že celá rodina sa stretne v čínskom Pekingu, kde sa môžu rozhodnúť o svojej budúcnosti.
