nervózna a dezorientovaná. Hnevalo ma aj to, že neviem, čo robí, keď nie je s nami, aj to, že k nám chodí a zase odchádza preč. Intímny styk sme však nikdy celkom neprerušili. Po roku sa opäť prisťahoval domov, napätie medzi nami však stále vládne. On sa tvári optimisticky, ale ja si nie som istá, či náš vzťah má perspektívu. Milada zo Zvolena

Odišiel, prišiel. Čo teraz?

Milá Milada,

vo vašom liste mi chýba niečo ako vaša jasnejšia reakcia na to, čo sa medzi vami deje. Váš manžel si našiel známosť - ako ste to prežívali vy? A potom sa on sám rozhodol odsťahovať k matke. Ako vám to padlo? Súhlasili ste s tým vôbec? Keď vás hnevalo, že neviete, čo robí, keď nie je s vami, hovorili ste spolu o tom?

A tiež nepíšete o tom, čo primälo vášho manžela k tomu, aby sa vrátil. Či tento pomerne dôležitý krok bol vaším spoločným rozhodnutím alebo nie, a aká je vaša reakcia na to. A tiež mi nie je celkom jasné, či vy hovoríte manželovi o tom, čo sa vo vás odohráva, a ak áno, či ste vôbec vypočutá.

Myslím si, že by bolo vhodné si v sebe ujasniť, čo k nemu momentálne cítite. Aké veľké je zranenie, ktoré sa vám pravdepodobne udialo jeho neverou, a či ste schopná a ochotná mu odpustiť. A ak by ste boli ochotná mu odpustiť, čo potrebujete k tomu, aby ste to mohli spraviť. A ak nie ste, čo získate tým, že neodpustíte.

Ak nám vo vzťahu niekto ublíži a my si to radšej nepripustíme, často sa začneme nevedomo mstiť. Tak sa udržuje reťaz konfliktov, ublíženie sa tak či tak zviditeľňuje a bolesti sa jednoducho nevyhneme. Preto je dobré sa nad tým zamyslieť.

Vy nie ste si istá, či váš vzťah má perspektívu. Čo je to, čo vás zneisťuje? Čo treba zmeniť, aby ste získali istotu, že je perspektívny? Ste obaja ochotní podstúpiť túto zmenu?

Vo všeobecnej rovine sa partnerský vzťah udržuje rovnováhou medzi dávaním a prijímaním medzi partnermi. Či už toho dobrého, alebo zlého. Vždy má lepšiu perspektívu, keď toho dobrého je viac.