Alexander Popov má radšej špeciálny tréning ako technologický vývoj plaveckých úborov. Na rozdiel od v súčasnosti najrýchlejšieho Austrálčana Iana Thorpa, ktorý má rád celotelové plavky, má počas pretekov zahalenú len dolnú polovicu tela. Tajomstvo úspechu podľa neho tkvie viac v príprave na vrcholné podujatie, než v nových objavoch fyzikálnych zákonov vo vode. Možno má pravdu, lebo aj sám Thorpe ho po vlaňajších majstrovstvách sveta v Barcelone požiadal o radu. "Poprosil ma, či mu po olympiáde v Aténach nepomôžem s prípravou na šprintérskych tratiach. Poradil som mu kontaktovať môjho trénera Tureckého. On je v tom najväčší odborník."
Pár stotiniek sekundy a madridský komplex M-86 by sa najzaujímavejšieho predstavenia európskeho šampionátu plavcov nedočkal. Ruský svetobežník Alexander Popov sa medzi osmičku finalistov najkratšej krauliarskej trate (50 m), ktorá bola v Španielsku jeho jedinou disciplínou, kvalifikoval zo semifinále s odretými ušami. Ako posledný, ôsmy.
Vo finále plával v nevýhodnej ôsmej dráhe, no napriek tomu si štvornásobný olympijský víťaz s prehľadom suveréna doplával po dvanásty individuálny titul majstra Európy. Piaty v tejto disciplíne. V čase, keď 32-ročný Saša, dostával vo vode dlhočizné ručiská do čoraz väčších obrátok, sa madridské hľadisko dvíhalo zo sedadiel. Pár radov preto, že na ôsmu dráhu z ich sedadiel nebol dobrý výhľad, no väčšina na znak úcty k plaveckému velikánovi, akého má svet možnosť spoznať len výnimočne.
Bez nervov za ďalšími titulmi
Je ťažké nájsť odpoveď na otázku, ako je možné, že Popov stále vyhráva. Plávanie je čím ďalej väčšou vedou, pohyb športovca vo vode skúmajú fyzici, plavky zo žraločej kože majú čoraz aerodynamickejší povrch, no Saša sa tvári, akoby sa ho to netýkalo.
Ani v Madride nebol iný. Žiaden tlak, žiadna upätá koncentrácia na výsledok. Prechádzal sa popri vyplavovacom bazéne a žartoval s trénermi i novinármi, ktorých za roky pri bazéne spoznal neúrekom. Vždy s úsmevom na tvári.
Väčšieho džentlmena asi svetové plávanie nemá.
Na vlaňajších majstrovstvách sveta v Barcelone sa pred začiatkom tlačovej konferencie skromne poďakoval novinárom, že majú o jeho názory záujem. Akoby fakt, že pár minút predtým vyhral tretí raz kráľovskú disciplínu na sto metrov voľný spôsob, nebol dostatočným lákadlom. Médiá sa pred finále predháňali v prognózach, či vyhrá austrálske "torpédo" Ian Thorpe alebo "lietajúci" Holanďan Pieter van den Hoogenband, zatiaľ čo Popov sa len prizeral. Vzápätí to natrel obom a 11-tisíc divákov mu aplaudovalo mohutnejšie než domácej reprezentantke Nine Živanevskej, ktorá pre Španielsko v rovnaký deň vybojovala prvé zlato.
Podobný kúsok vyviedol "ľadový muž", ako ho niektorí odborníci pre jeho pokoj pred štartom i po ňom prezývajú, aj v Madride. Nevšímal si štvrtú a piatu dráhu, kde vždy plávajú pretekári s najrýchlejšími semifinálovými časmi, a doplával si po titul z ôsmej. Hoci z nej na spomínané dráhy takmer nevidno.
"Mne to absolútne vyhovovalo. V osmičke so mnou ostatní veľmi nepočítali a ja som si mohol plávať vlastné preteky. A kto bol na štvorke či päťke? To mi bolo jedno. Som už dosť skúsený na to, aby som to nemusel sledovať. Za tie roky v bazéne som sa už naučil takmer všetko," vysvetľoval po madridskom triumfe zverenec Gennadija Tureckého.
Na šampionátoch si užíva
Po európskom šampionáte sa ozývali hlasy, ktoré spochybňovali správnosť jeho termínu. Veď do olympiády v Aténach, ktorá bude športovým vrcholom roka, zostávajú už len tri mesiace a práve v Grécku by mala forma plavcov kulminovať. Väčšina účastníkov madridských ME plávala hlboko pod svoje možnosti, nezrodil sa žiaden svetový ani európsky rekord, no Popovovi to neprekážalo.
"Len o tom náš šport nie je. Každý z nás chodí na šampionát s inými cieľmi. Jeden po medaily, druhý zlepšiť si osobné maximum či získať skúsenosti. Ja na ne chodím, aby som si užil. Aby som bol zase chvíľku s ostatnými. Veď tých šampionátov, kde môžeme byť všetci spolu, nie je veľa. Pravda, chcem aj uspieť, kto by nechcel. Je to ako skúška v škole, či kráčam stále správnou cestou. A že môžem občas prehrať? No a čo, veď je to len šport," vysvetľoval Saša, ktorý sa stal majstrom Európy prvý raz pred trinástimi rokmi v Aténach. Strieborný v madridskom finále na 50 metrov, Švéd Stefan Nystrand, mal v tom čase deväť rokov.
Začínal ako znakár
Popov je dodnes jediným plavcom planéty, ktorý na olympiáde dokázal obhájiť zlato na 50 i 100 metrov voľný spôsob (vyhral v Barcelone 1992 aj Atlante 1996). Známa vec, rovnako ako jeho sedem rokov dlhá šnúra neporaziteľnosti od aténskeho triumfu na európskom šampionáte v roku 1991 do majstrovstiev sveta v austrálskom Perthe 1998. Známe je aj to, že malý Saša sa do ôsmich rokov bál vody.
Málokto však vie, že rodák zo Sverdlovska začínal ako znakár. Kraulu sa začal venovať až v roku 1990, keď sa pripojil k plaveckému tímu Gennadija Tureckého. Vychýrenému plaveckému koučovi je verný dodnes, a to s ním musel zvládnuť množstvo úskalí.
Keď v roku 1993 získal Tureckij prácu v Austrálskom športovom inštitúte, zobral Popova so sebou do Canberry. Tam pod jeho rukami rástol najväčší plavec posledného desaťročia. Saša týždenne naplával 80 až 90 kilometrov, no najmä počúval jeho rady. "Vždy som tvrdil, že tézy o tom, že sa niekto narodí ako šampión, nie sú celkom pravdivé. Šampión sa z plavca dá vyrobiť, len sa o to treba neustále snažiť," vysvetľoval tréner, ktorý do svojho odchodu z Ruska doviedol svojich zverencov k dvadsiatim siedmim svetovým rekordom.
Trénerove výstrelky toleruje
Popovova vernosť Tureckému je obdivuhodná. Neopustil ho v roku 1995, keď trénera poslali na tridsať dní za mreže a potrestali pokutou desaťtisíc dolárov za výtržnosti na palube lietadla spoločnosti United Airlines. O dva roky neskôr ho chytili opitého za volantom. V júni 2002 si Tureckij struhol letecké repete pri návrate do Austrálie z Európy. Podgurážený fľašou whisky sexuálne obťažoval ženské osadenstvo na palube a keď sa mu letuška snažila dohovoriť, rozzúril sa a šplechol jej do tváre horúcu kávu.
Austrálskemu športovému inštitútu došla trpezlivosť a Tureckij sa rozhodol presťahovať do Švajčiarska.
Saša šiel s ním. Zobral manželku Darju a dvoch synov a v januári 2003 si našiel dom vo švajčiarskom Solothurne.
"Je to bližšie domov k rodičom v Rusku a mám tu aj dobré podmienky na prípravu do Atén. Jeden 25-metrový bazén mám len päť minút od domu a hoci je pri škole, doobeda tam niet nikoho. A druhý, kde trénujú švajčiarski reprezentanti, je asi polhodinu cesty. A okrem iného, neviem si predstaviť, že by ma trénoval niekto iný," povedal Popov ruskému denníku Izvestija po vlaňajších majstrovstvách Ruska.
Lepší len Schumacher a Armstrong
Svet si Popova váži aj pre spôsob, akým sa dokázal vrátiť do bazénov po incidente v auguste 1996. Na moskovskom trhu ho vtedy po hádke bodol nožom do brucha predavač melónov a Alexandrovi museli lekári tri hodiny operovať poranenú obličku a pľúca. O deväť mesiacov na európskom šampionáte v Seville už stál opäť na štartových blokoch a v cieli bol znovu najrýchlejší.
Francúzsky denník L' Equipe mu vlani v ankete o najlepšieho športovca sveta prisúdil tretie miesto. Za jazdcom formuly 1 Michaelom Schumacherom a americkým cyklistom Lanceom Armstrongom. Popov podobné ankety veľmi nesleduje. Radšej rozmýšľa nad budúcnosťou, lebo už naznačil, že po olympiáde v Aténach asi v bazéne skončí.
Sláva po OH v Sydney 2000 mu vyniesla miesto v Komisii športovcov Medzinárodného olympijského výboru. Na jar tohto roku sa Saša podujal kandidovať aj na post šéfa Ruskej plaveckej federácie. "Ak uspejem, garantujem, že sa po Aténach vrátim domov do Ruska," hovoril.
Nepomohlo, s úradujúcim šéfom federácie Gennadijom Aľjošinom prehral o sedem hlasov (33:40). Počas predstavovania svojho programu poznamenal, že od federácie nedostal za desať rokov jediný rubeľ na prípravu, čo sa stretlo s nevôľou časti delegátov. Našli sa však aj takí, čo odpovedali protiotázkou: "A čo ste za ten čas pre Rusko urobili?" Absurdné.
Autor: RASTISLAV HRÍBIK Madrid - Bratislava
